Neohybné slovné druhy sú slová, ktoré sa nedajú ohýbať, existujú len v jednom tvare.

neohybné slovné druhy:
Príslovky
Predložky
Spojky
Častice
Citoslovcia

Príslovky
– neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie prísloviek:
a.) miesta – vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa (ďaleko, zdola, dokola …)
b.) času – vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva (večer, zajtra, už …)
c.) spôsobu – vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva (potme, teplo, nasilu …)
d.) príčiny – vyjadrujú, prečo sa dej slovesa uskutočňuje (nato, preto, zato …)
Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

Predložky
– neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie predložiek:
l. podľa pôvodu:
a.) prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom ani nepochádzajú z iného slovného druhu
(cez, k, v …)
b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu
(okolo, vďaka, dolu …)
ll. podľa zloženia:
a.) jednoduché – jedna predložka (z, okolo, medzi …)
b.) zložené – z viacerých predložiek (popod, spoza, namiesto …)
 
Spojky
– neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová alebo vety. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie spojok:
a.) priraďovacie – spájajú slová alebo vety, ktoré sú si rovnocenné
– zlučovacie – a, i, aj, ani, ako i, ako ani …
– stupňovacie – ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj …
– odporovacie – ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu …
– vylučovacie – alebo, buď, či, alebo – alebo, buď – buď …
Pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ako – v prirovnaní nepíšeme čiarku. Ak majú spojky a, i, iný význam ako zlučovací, čiarka sa môže písať, ale nemusí. Pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu a teda, a jednako, a predsa, a tým … čiarku píšeme. Ak sa opakuje spojka, čiarku píšeme (alebo – alebo, buď – alebo)
b.) podraďovacie – spájajú nadradenú – hlavnú a podradenú – vedľajšiu vetu
– podmetové – (že, čo …) Neutečie, čo sa vlečie.
– prísudkové – (čo, ako …) Už nie taká, ako bývala.
– predmetové – (že, aby, či, ako …) Povedz, či prídeš.
– prívlastkové – (ako, že, či …) Neodpovedal na otázku, či príde.
– príslovkové – (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby …) Zaplatil, keď odchádzal.

Častice
– neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú  osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:
a.) uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju
– pripájacie – i, ale, a, veru, no … – alebo pobádajú k výpovedi
– pobádacie – však, ale, potom, nech, bodaj, nuž …
b.) vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú – vytyčujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Tie častice, ktoré hodnotia povedané alebo bližšie vysvetľujú povedané sa oddeľujú od vety čiarkou.

Citoslovcia
– neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky. Nemá gramatické kategórie.
rozdelenie citosloviec:
l. podľa typu:
a.) vlastné: vyjadrujú cit – ach, joj, ó, jejéj …
vyjadrujú vôľu – heš, haló, ahoj, čau, nazdar …
b.) zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk – buch, pich, crrŕ, hav – hav …
ll. rozdelenie podľa pôvodu:
a.) prvotné – nie sú a neboli iným slovným druhom (ach, heš, kikirikí …)
b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc, varuj …) 

Morfológia je jazykovedná náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, ich ohýbaním a s tým súvisiacimi gramatickými čiže morfologickými kategóriami. Ohybné slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá) sa v slovenskom jazyku dajú ohýbať, jedno slovo sa dá použiť v rôznych tvaroch v závislosti od gramatického vyjadrenia.

morfologické kategórie:

a.) menné (možeme ich určiť pri: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky):

rod – mužský (ten), ženský (tá), stredný (to)
číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)
pád – nominatív (kto, čo), genitív (od koho od čoho), datív (komu čomu), akuzatív (koho čo), lokál (o kom o čom), inštrumentál (s kým čím)

vzor: pri podstatných menách: mužský rod: chlap, hrdina, dub, stroj

                                             ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť

                                              stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie dievča

pri prídavných menách: pekný, cudzí, páví, otcov, matkin

pri číslovkách: päť

Pri niektorých zámenách a číslovkách sa nedajú určiť všetky kategórie.

b.) slovesné (určujeme pri slovesách):

osoba – 1. osoba – ja (j. č.)  my (m. č.)
2. osoba – ty (j. č.) vy (m. č.)
3. osoba – on, ona, ono (j. č.)  oni, ony (m. č.)
číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)
čas – prítomný, minulý, budúci
spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací
vid – dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije)
nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije)
slovesný rod – činný (podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Dana šije šaty.)
trpný (podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Šaty sú šité.)
Nie pri všetkých slovesných tvaroch sa dajú určiť tieto kategórie.

Slovenská preromantická a romantická literatúra

 Vplyvom krízy feudalizmu sa v Uhorsku prejavujú sedliacke vzbury, vzrastá maďarský nacionalizmus. Slovenské národné hnutie sa opiera o meštiansku a vidiecku inteligenciu, vzniká nová skupina – štúrovská generácia. Národný a politický program štúrovcov nastolil otázky spisovného jazyka. V júli 1843 v Hlbokom sa Štúr, Hodža a Hurban dohodli o uzákonení spisovného jazyka. Ján Hollý ich reformu schválil, základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Štúrova kodifikácia znamenala dovŕšenie najdôležitejšej etapy v živote Slovákov. Začali sa tlačiť prvé noviny a časopisy v slovenskom jazyku. Janko Matuška napísal revolučnú báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala slovenskou hymnou. Nové obdobie vo vývine spisovnej slovenčiny začalo založením Matice slovenskej v roku 1863. No až v roku 1918 sa slovenčina stala štátnym jazykom na úradoch a súdoch a aj vyučovacím jazykom na školách.

Hlavným literárnym druhom autorov tvoriacich v preromantizme a romantizme je lyrika, ktorou je vyjadrená láska k vlasti. Čerpajú z ľudovej slovesnosti, inšpiráciou je zobrazenie slovenského ľudu a slovenskej histórie. Častým žánrom je ľudová balada, z ktorej preberali veršovanú stavbu. Pochmúrny dej a tragický koniec balady zodpovedá znakom romantickej literatúry. Tematika slovanstva má za úlohu pozdvihnúť národné vedomie. Hrdina bojujúci za spravodlivosť, za slobodu, obetuje sa za vlasť. V poézii sa vyskytuje rozpor sna a skutočnosti, kontrast, smútok, pocity neslobody, túžba po slobode.

Ľudovít Štúr – veľká osobnosť slovenských dejín, národovec, jazykovedec a básnik, vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia. Bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranskí v Bratislave. Žiadal zrušenie poddanstva. V roku 1848 sa vo Viedni utvorila Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, povstanie proti uhorskej vláde. Povstanie bolo potlačené a zrušené a Štúr bol pod policajným dozorom v Modre. Nakoniec zomrel na následky zranení po poľovačke. Pochovaný je v Modre.

V diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí odôvodňuje potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny, hovorí, že iba ten národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú a kultúrnu svojbytnosť.

V jazykovom diele Náuka reči slovenskej oboznamuje ľudí s poznatkami z hláskoslovia, tvaroslovia a pravopisu slovenského jazyka.

V básni Smlúva Slováku (z cyklu básní Dumki večerní) vyjadruje lásku k domovu a k Slovákom. Štúr ako prvý založil intímnu romantickú lyriku.

Elegické básne Spevy a piesne sú smútkom nad stratou mladých ideálov. Štúr ako prvý sa na Slovensku zaslúžil o intímnu romantickú lyriku.

Samo Chalupka narodil sa v Hornej Lehote. Je zakladateľom Spoločnosti česko-slovenskej (spolu s Karolom Štúrom). Básnikov epitaf: „Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“ – je z básne Branko. Burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti. Čo sa týka jeho tvorby využíval priestorovosť a historickú tematiku: boj Slovanov s Turkami.

Diela: Branko, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Mor ho!…

Branko je veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojujúcom za práva ľudu proti pánom.

Boj pri Jelšave je báseň vyjadrujúca víťazstvo Slovákov nad Turkami. Veršovaná povesť Turčín Poničan je dojímavou drámou o živote slovenskej ženy, ktorej odvlečú syna do Turecka. Syn ako dospelý unáša ženu do otroctva, tá v ňom spoznáva vlastného syna. Ona však odmieta tam ostať, chce žiť a umrieť vo svojej vlasti.

Mor ho! Je najznámejšia jeho báseň. Historický námet tejto epickej básne je z čias panovania cisára Konštantína. Dej sa lokalizuje pri rieke Dunaj. Hrdí slovenskí poslovia prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom, no on ich vyhlasuje za otrokov. Slovanskou odvetou je útok s výkrikom Mor ho! V boji síce nevíťazia, ale cisára zahanbili. Hrdinom básne je kolektív – slovania, ľud. Charakteristickou črtou je kontrast: pyšný cisár – obetaví slovania. Básňou odsúdil podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, zdôrazňoval rovnosť ľudí aj národov.

Janko Kráľ narodil sa v Liptovskom Mikuláši, je to najsubjektívnejší a najrevolučnejší básnik štúrovcov. Využíval ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady, kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami. Proti zosadeniu Štúra demonštroval básňou Duma bratislavská. Jeho najznámejšie diela sú: Orol, Orol vták, Jarná pieseň, Povesť, Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

báseň Orol– mládenec opúšťajúci svoju matku a rodný kraj, aby v šírom svete zahynul v boji.

báseň Orol vták – vyjadrenie túžby po slobode:„Radšej zhynie na poli, akoby žil v nevôli…!“

balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko– balada o nesplnenom sne. Dej: Nikto v dedine nechápe divného Janka, preto sa uzatvára do samoty, do prírody. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pannu, vrhá sa do Váhu no sám zahynie. Hrdina umiera pre rozpor sna a skutočnosti, v zápase o uskutočnenie svojej túžby umiera.

Andrej Sládkovič narodil sa v Krupina, bol evanjelický farár.

Jeho Marína je ústredné dielo romantizmu. Je to básnická skladba o mladosti, kráse a láske. Prvá časť je vyjadrením hlbokej lásky k Márii Pišlovej. V druhej časti nadobúda spoločenský rozmer. Prelína sa láska k dievčine s láskou k otčine. Premýšľa nad mladosťou.

Detvan je epická skladba, ktorej základom je príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu, zmysel pre spravodlivosť (zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca), odvahu (zachráni svoju milú Elenu z rúk zbojníkov) a čestnosť (vstúpi do kráľovského pluku pod podmienkou, že si môže ponechať kroj, fujaru, valašku a Elenu). Elena predstavuje peknú slovenskú devu, ktorá je milá a verná (odmieta dvorenie samotného kráľa, pretože miluje Martina).

Báseň Nehaňte ľud môjje prejavom vlastenectva. Velebí silu národa, napriek tomu, že je malý.

Ján Botto pôsobil ako zememerač. Jeho tvorba je úzko spätá s ľudovou poéziou.

Balada Žltá ľaliavypovedá o manželskej vernosti. Eva sa po Adamovej, manželovej smrti mu neostáva verná, a tak ju stihne trest, Adam si ju berie do hrobu.

Lyricko-epická skladba: Smrť Jánošíkova zobrazuje záverečné fázy Jánošíkovho života: zlapanie, väzenie a smrť. Jánošík vo väzení sníva o slobode, spomína na mladosť, svoju milú, zamýšľa sa nad svojím osudom. Záver je alegorický, vyjadruje mystickú svadbu Jánošíka s kráľovnou víl, Jánošík je nesmrteľný, stáva sa symbolom, je ospevovaný v piesňach, rozprávkach.

balada Margita a Besná– macocha sotí nevlastnú dcéru zo skaly, no pomätie sa a zo zúfalstva tiež skočí z tej istej skaly.

balada Ctibor – príbeh o potrestaní pána z Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou.

Romantická próza:

Jozef Miloslav Hurban: satirická novela Od Silvestra do troch kráľov – kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idei.

Historická povesť Olejkár – dej sa odohráva v Trenčíne v období Matúša Čáka, je napínavý, má romantický štýl, vyjadruje vášnivú lásku, intrigy, dobro víťazí nad zlom.

Ján Kalinčiak – romantická povesť Púť lásky – príbeh lásky počas obdobia tureckých vpádov, na konci obaja milenci umierajú.

Satirická próza Reštaurácia (pozri otázku Obraz zemianstva…)

Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre

Lyrizovaná próza – sa vyčlenila v 30. rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. Padajú ľudské hodnoty: česť, svedomie, láska, pravda, spravodlivosť. Lyrizovaná próza sa ich snaží upevňovať, vracať ich. Tvorba sa sústreďovala na dedinu a dedinského človeka žijúceho v spojení s prírodou – jednota prírody a človeka. Orientuje sa na priateľstvo, lásku, prírodu, domov a životné hodnoty človeka. Lyrický tvarovaná próza sa v značnej miere prejavovala v tvorbe prozaikov, ktorí nadväzovali na medzivojnový realizmus. Vnášali do svojej tvorby sny a predstavy. Zaoberali sa aj sociálnymi témami, hlavne z dedinského prostredia, no dôraz sa kládol na psychologické námety. Časté je vnímanie sveta z pohľadu ženy alebo dieťaťa.

Znaky: zmierňuje sa priepasť medzi snom a skutočnosťou, návrat k dedine a prírode, obhajoba slobody, pravdy, spravodlivosti. Niektoré prvky sú podobné rozprávkam: dobro víťazí nad zlom, číselná symbolika 3,7,12, mystika, motív zvierat a prírodných javov…
Naturizmus vychádzal z lyricky tvarovanej prózy, je esteticky najvýznamnejší reprezentant lyrizačných tendencií v slovenskej literatúre. Dominantou je rozprávkovo-mýtický epický princíp. Autori sa utiekajú do prostredia dediny, zobrazujú duševný svet obyčajného človeka.

Predstaviteľmi sú Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov, Margita Figuli.

Dobroslav Chrobák

Narodil sa v Hybe na Liptove. Bol elektrotechnický inžinier, prednášal na vysokej škole, pracoval v Československom rozhlase v Bratislave.

Diela: novela Kamarát Jašek, novela Návrat Ondreja Baláža, novela Drak sa vracia

Drak sa vracia
Myšlienka: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“.
Dej: Drak je chlapec Martin, ktorého našiel hrnčiar a vychoval ho. Hrnčiara našli mŕtveho v jame a drak prichádza do dediny. Obviňujú ho z nešťastia. V poňatí dediny je stelesnením zla a nešťastia, pretože v danom čase prišli suchá a požiare. Zaľúbila sa do neho Eva, ktorá čakala s ním dieťa. No dedina chcela Draka zabiť, preto odchádza. Eva sa vydala za Šimona. Drak sa túži vrátiť domov a získať dôveru ľudí, vykonať dobrý skutok. Keď horel les, Martin tam išiel (spolu s ním šiel aj Šimon) a zachránil dobytok dediny. Tým získal stratenú dôveru, keď v nasadení života zabraňuje nešťastiu. Dedina ho prijala.

Znaky lyrizovanej prózy: tajomnosť okolo hlavnej postavy, psychologické myšlienkové pochody, končí sa harmonicky, rozprávkovo, dobro víťazí nad zlom, motív ohňa.

Margita Figuli

Narodila sa vo Vyšnom Kubíne, pracovala ako úradníčka v banke, písala do časopisov: Elán, Slovenské pohľady a Živena.

Diela: novelaTri gaštanové kone, román Babylon, autobiografický román Mladosť

Tri gaštanové kone
Láska Magdalény a Petra. Magdaléna dcéra krčmára, Peter sirota, chudobný tulák. Požiadal ju o ruku, matka to odmietla, chcela ju vydať za bohatého Jána Zápotockého, pašeráka koní. Jano požiadal Magdalénu o ruku, je nešťastná, miluje Petra, chce odísť z dediny, ale jej otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tú noc sa Magdaléna s Petrom dohodli, že bude svadbu odkladať, pokiaľ si nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. Jano to počul, napadol Petra, ktorý ho premohol, ušiel. Jano znásilnil Magdu, že takto si ho bude musieť zobrať. Peter stavia dom, trvá to rok. Dozvedel sa, že je Magda vydatá, išiel ju pozrieť a videl ako sa ku nej správa Jano, neľudsky ako k zvieraťu. Viedla koňa, Jano ho bil a kôň privalil Magdu. Ochorela, ale zázrakom sa z toho dostala. Jano týral koňa rozzúrený ho zadlávil. Nakoniec Peter odchádza s Magdou do nového domu.

Znaky lyrizovanej prózy: prostredie dediny, mystika svätojánskej noci, číslo 3, motív koňa, príroda sa obrátila proti zlu, dobro víťazí.

Ľudo Ondrejov

Narodil sa v Juhoslávii, pracoval ako redaktor, pôsobil aj v Matici slovenskej.

Diela: Zbojnícka Mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, Africký zápisník, Príbehy v divočine

Zbojnícka mladosť

Hlavnou postavou je Jerguš Lapin, dieťa prírody, predstavuje čistotu detskej duše. Dielo je blízke detskému čitateľovi. Autor zobrazuje pocity chlapca, ktorý sa pri dospievaní a pozorovaní sveta nadobúda nové zážitky. Jerguš je ten, čo rozumie prírode a zvieratám, no ľudská pretvárka, faloš a nespravodlivosť je mu cudzia.

František Švantner

Jeho tvorba je vyvrcholením slovenského naturizmu. Pracoval ako učiteľ.

Diela: novela Malka, román Nevesta hôl

Nevesta hôl

Hlavná postava Zuna je tajomná, záhadná, ustavične sa mení, niekedy aj na zviera. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky. Rozumie horám, stromom, kvetom i zvieratám. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý sa do nej zaľúbi. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť. Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zahatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná (v nich zahynul aj jeho kôň Eguš), prepustia zo služby. V závere románu Zuna zmizne – vychovali je vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože i hole majú svoje nevesty.

Znaky lyrizovanej prózy: prostredie dediny, mystika deja, tajomné postavy, sila prírody, sen splýva so skutočnosťou…

1. Nájdi vety jednoduché a urči, či ide o vetu dvojčlennú (úplnu a neúplnu) alebo jednočlennú (slovesnú alebo neslovesnú), holú alebo rozvitú!

2. V súvetiach urči jeho druh!

Ešte raz sa pozrel na rodný kraj a vykročil.

Utiekol, lebo sa zľakol.

Tvár sa mu vyjasnila, ba sa aj usmial.

Kúpili knihy, zožity a ostatné pomôcky.

Pozrela dnu, no nič nevidela.

Potraviny.

Veľmi ma to mrzí.

Nielenže sa neučí, ale je aj drzý.

Rozprávla nám príbeh, ktorý na mňa veľmi zapôsobil.

Napísala mi, aby som ich prišiel navštíviť.

Stretli sme sa tam, kde chodievajú mamy s deťmi.

Stretli sme sa na mieste, kde chodievajú mamy s deťmi.

Celý deň husto snežilo.

Brat, sestra a jej kamarátka boli včera v kine na premiére nového filmu.

Prešovský kraj.

Liptovské Revúce.

Keď prešli pár metrov, les sa stal hustejším.

Zanedlho sa zotmelo.

Odkiaľ duje vietor, odtiaľ príde dážď.

Jozef jej ukázal, aby mlčala.

Jozef jej ukázal znamenie.

Pozrela na mňa, ako keby som jej ublížil.

Vial vterík, aký býva len v stepi.

Alebo povedz niečo rozumné, alebo mlč!

Pôjdeš, či nepôjdeš?

Celú noc som nespal.

Neprišiel.

Pršalo.

Svietilo slnko.

Joj!

3. Urči druh týchto jednoduchých viet podľa obsahu, členitosti a zloženia!

Kiežby prestalo pršať!

Choď domov!

Ako sa máš?

Ďakujem, mám sa dobre.

Adam sa nebojí.

Cesta okolo sveta.

Poďme sa na to pozrieť!

Kde je tvoj kamarát?

Bojím sa tmy.

Prší?

Správna odpoveď

Jednoduchá veta – teória

Súvetie – teória

1. Správna odpoveď:

Kúpili knihy, zožity a ostatné pomôcky. – dvojčlenná, neúplna, rozvitá

Potraviny. – jednočlenná, neslovesná, holá

Veľmi ma to mrzí. – dvojčlenná, úplná, rozvitá

Celý deň husto snežilo.- jednočlenná, slovesná, rozvitá

Brat, sestra a jej kamarátka boli včera v kine na premiére nového filmu. – dvojčlenná, úplna, rozvitá

Prešovský kraj. – jednočlenná, neslovesná, rozvitá

Liptovské Revúce. – jednočlenná, neslovesná, holá

Zanedlho sa zotmelo.- jednočlenná, slovesná, rozvitá

Jozef jej ukázal znamenie.- dvojčlenná, úplna, rozvitá

Celú noc som nespal. – dvojčlenná, neúplna, rozvitá

Neprišiel. – dvojčlenná, neúplna, holá

Pršalo. – jednočlenná, slovesná, holá

Svietilo slnko. – dvojčlenná, úplna, holá

Joj! – jednočlenná, neslovesná, holá

2. Správna odpoveď:

Ešte raz sa pozrel na rodný kraj a vykročil. – príraďovacie súvetie, zlučovacie

Utiekol, lebo sa zľakol. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková príčiny

Tvár sa mu vyjasnila, ba sa aj usmial. – príraďovacie súvetie, stupňovacie

Pozrela dnu, no nič nevidela. – príraďovacie súvetie, odporovacie

Nielenže sa neučí, ale je aj drzý. – príraďovacie súvetie, stupňovacie

Rozprávala nám príbeh, ktorý na mňa veľmi zapôsobil. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta prívlastková

Napísala mi, aby som ich prišiel navštíviť. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta predmetová

Stretli sme sa tam, kde chodievajú mamy s deťmi. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková miesta

Stretli sme sa na mieste, kde chodievajú mamy s deťmi.- podraďovacie súvetie, vedľajšia veta prívlastková

Keď prešli pár metrov, les sa stal hustejším.- podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková času

Odkiaľ duje vietor, odtiaľ príde dážď.- podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková miesta

Jozef jej ukázal, aby mlčala. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta predmetová

Pozrela na mňa, ako keby som jej ublížil.- podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková spôsobu

Vial vterík, aký býva len v stepi. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta prívlastková

Alebo povedz niečo rozumné, alebo mlč! – príraďovacie súvetie, vylučovacie

Pôjdeš, či nepôjdeš? – príraďovacie súvetie, vylučovacie

3. Správna odpoveď:

Kiežby prestalo prčať! – želacia, jednočlenná, slovesná, rozvitá

Choď domov! – rozkazovacia, dvojčlenná, neúplna, rozvitá

Ako sa máš? – opytovacia, dvojčlenná, neúplna, holá

Ďakujem, mám sa dobre. – oznamovacie, dvojčlenná, neúplna, holá

Adam sa nebojí.- oznamovacia, dvojčlenná, úplna, holá

Cesta okolo sveta. – oznamovacia, jednočlenná, neslovesná, rozvitá

Poďme sa na to pozrieť! – rozkazovacia, dvojčlenná, neúplna, rozvitá

Kde je tvoj kamarát? – opytovacia, dvojčlenná, úplna, rozvitá

Bojím sa tmy. – oznamovacia, dvojčlenná, neúplna, rozvitá

Prší? – opytovacia, jednočlenná, slovesná, holá

1. Vo vetách urči prisudzovací sklad!

Ovce sa spokojne pásli na lúke za dedinou.

V škole sme čítali ukážky z Tajovského poviedok.

Z vrecka vytiahol vreckový nožík.

Často si spomínam na svojho prvého učiteľa.

Slzy mi tiekli po tvári od radosti.

Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse.

Pohľad z brehu jazera je úžasný.

Janka kreslí.

Všetci dýchame ten istý vzduch.

Noviny a časopisy budú o nich písať.

Hokejisti majú na obidvoch kolenách chrániče.

Žaba čľup do vody.

Z vďaky a úcty mu darovali obraz.

Kvôli chorobe začal slabnúť a chudnúť.

Vietor sa pomaly utíšil.

Bolestivé ach sa ozývalo dolinou.

Na ihrisku pobehujú chlapci aj dievčatá.

Odsúdený sa postavil.

Prvý práve dobehol.

2. Ktoré dve vety sú holé?

3. Vypíš z daných viet priraďovacie sklady!

4.Vo všetkých vetách urči akým slovným druhom je vyjadrený podmet!

5. Vo všetkých vetách urči, akým slovným druhom je vyjadrený prísudok!

6. Z týchto viet vypíš všetky sklady!

Slzy mi tiekli po tvári od radosti.

Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse.

Pohľad z brehu jazera je úžasný.

7. V týchto vetách urči všetky vetné členy!

Slzy mi tiekli po tvári od radosti.

Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse.

Pohľad z brehu jazera je úžasný.

Ovce sa spokojne pásli na lúke za dedinou.

Hokejisti majú na obidvoch kolenách chrániče.

Z vďaky a úcty mu darovali obraz.

8. V týchto vetách urči všetky vetné členy!

Obyvatelia obce dlho čakajú na úpravu cesty.

Obed mu chutil.

Na nebi plávali vysoké kopovité oblaky.

Deti sa nesmú hrať s ohňom.

Mládenci z dediny išli do lesa na drevo.

Slovenčina, náš materinský jazyk, je veľmi ľubozvučná.

Ondrej je rodák spod Tatier.

Ondrej, rodák spod Tatier, sa presťahoval do Bratislavy.

V celej izbe voňajú jarou prvosienky, malé žlté kvietky.

Dvaja dnes neprišli.

Správne odpovede

Prísudok – teória

Podmet – teória

Predmet – teória

Príslovkové určenie – teória

Prívlastok – teória

Prístavok – teória

 

1.Správna odpoveď:

ovce sa pásli

my sme čítali

on vytiahol

ja si spomínam

slzy tiekli

jar sa rozvinula

pohľad je úžasný

Janka kreslí

všetci dýchame

noviny a časopisy budú písať

hokejisti majú

žaba čľup

oni darovali

on začal slabnúť a chudnúť

vietor sa utíšil

ach sa ozývalo

chlapci aj dievčatá pobehujú

odsúdený sa postavil

prvý dobehol

2. Správne odpoveď:

Janka kreslí.

Odsúdený sa postavil.

3. Správna odpoveď:

v sile a kráse

noviny a časopisy

z vďaky a úcty

slabnúť a chudnúť

chlapci aj dievčatá

4. Správna odpoveď:

Ovce sa spokojne pásli na lúke za dedinou. – Podstatné meno

V škole sme čítali ukážky z Tajovského poviedok. – nevyjadrený podmet

Z vrecka vytiahol vreckový nožík.- nevyjadrený podmet

Často si spomínam na svojho prvého učiteľa. – nevyjadrený podmet

Slzy mi tiekli po tvári od radosti. – podstatné meno

Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse. – podstatné meno

Pohľad z brehu jazera je úžasný.- podstatné meno

Janka kreslí. – podstatné meno

Všetci dýchame ten istý vzduch. – zámeno

Noviny a časopisy budú o nich písať. – podstatné meno

Hokejisti majú na obidvoch kolenách chrániče. – podstatné meno

Žaba čľup do vody. – podstatné meno

Z vďaky a úcty mu darovali obraz. – nevyjadrený podmet

Kvôli chorobe začal slabnúť a chudnúť. – nevyjadrený podmet

Vietor sa pomaly utíšil. – podstatné meno

Bolestivé ach sa ozývalo dolinou. – citoslovce

Na ihrisku pobehujú chlapci aj dievčatá. – podstatné meno

Odsúdený sa postavil. – sloveso, trpné príčastie

Prvý práve dobehol. – číslovka, radová

5. Správna odpoveď:

Ovce sa spokojne pásli na lúke za dedinou. – sloveso

V škole sme čítali ukážky z Tajovského poviedok. – sloveso

Z vrecka vytiahol vreckový nožík. – sloveso

Často si spomínam na svojho prvého učiteľa. – sloveso

Slzy mi tiekli po tvári od radosti. – sloveso

Jar sa rozvinula v plnej sile a kráse. – sloveso

Pohľad z brehu jazera je úžasný. – sponové sloveso a prídavné meno

Janka kreslí. – sloveso

Všetci dýchame ten istý vzduch. – sloveso

Noviny a časopisy budú o nich písať. – sloveso

Hokejisti majú na obidvoch kolenách chrániče. – sloveso

Žaba čľup do vody. – citoslovce

Z vďaky a úcty mu darovali obraz. – sloveso

Kvôli chorobe začal slabnúť a chudnúť. – sloveso

Vietor sa pomaly utíšil. – sloveso

Bolestivé ach sa ozývalo dolinou. – sloveso

Na ihrisku pobehujú chlapci aj dievčatá. – sloveso

Odsúdený sa postavil. – sloveso

Prvý práve dobehol. – sloveso

6. Správna odpoveď:

slzy tiekli – prisudzovací

mi tiekli – určovací

tiekli po tvári – určovací

tiekli od radosti – určovací

jar sa rozvinula – prisudzovací

rozvinula sa v sile a kráse – určovací

v plnej sile a kráse – určovací

sile a kráse – priraďovací

pohľad z brehu – určovací

brehu jazera – určovací

pohľad je úžasný – prisudzovací

7. Správna odpoveď:

slzy – podmet

tiekli – prísudok slovesný

mi – predmet nepriamy v datíve

po tvári – príslovkové určenie miesta

od radosti – príslovkové určenie príčiny

jaz – podmet

sa rozvinula – prísudok slovesný

v sile a kráse – príslovkové určenie spôsobu

v plnej – prívlastok zhodný

pohľad – podmet

z brehu – prívlastok nezhodný

brehu jazera – prívlastok nezhodný

je úžasný – prísudok menný

ovce – podmet

spokojne – príslovkové určenie spôsobu

sa pásli – prísudok slovesný

na lúke – príslovkové určenie miesta

za dedinou – prívlastok nezhodný

hokejisti – podmet

majú – prísudok slovesný

na kolenách – príslovkové určenie miesta

obidvoch – prívlastok zhodný

chrániče – predmet priamy v akuzatíve

z vďaky a úcty – príslovkové určenie príčiny

mu – predmet v datíve nepriamy

oni – nevyjadrený podmet

darovali – prísudok

obraz – predmet v akuzatíve priamy

8. Správna odpoveď:

Obyvatelia – podmet

obce – prívlastok nezhodný

dlho – príslovkové určenie spôsobu

čakajú – prívlastok slovesný

na úpravu – predmet v A, nepriamy

cesty – nezhodný prívlastok

Obed – podmet

mu – predmet v D, nepriamy

chutil. – prísudok slovesný

Na nebi – príslovkové určenie miesta

plávali – prísudok slovesný

vysoké kopovité – postupne rozvíjajúci sa prívlastok

oblaky – podmet

Deti – podmet

sa nesmú hrať – prísudok slovesný

s ohňom. – predmet v I, nepriamy

Mládenci – podmet

z dediny – prívlastok nezhodný

išli – prísudok slovesný

do lesa – príslovkové určenie miesta

na drevo.- príslovkové určenie príčiny

Slovenčina, – podmet

náš materinský jazyk, – prístavok

je ľubozvučná. – prísudok menný

veľmi – príslovkové určenie spôsobu

Ondrej – podmet

je rodák – prísudok menný

z pod Tatier.- nezhodný prívlastok

Ondrej, – podmet

rodák z pod Tatier, – prístavok

sa presťahoval – prísudok slovesný

do Bratislavy. – príslovkové určenie miesta

celej – prívlastok zhodný

v izbe – príslovkové určenie miesta

voňajú – prísudok slovesný

jarou – predmet v I, nepriamy

prvosienky, – podmet

malé žlté kvietky. – prístavok

dvaja – podmet

dnes – príslovkové určenie času

neprišli – prísudok slovesný

Obraz zemianstva v slovenskej literatúre

(Kalinčiak, Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín)

Tematikou zemianstva sa na Slovensku začala intenzívnejšie zaoberať nastupujúca mladá generácia realistov, ktorá vstúpila do literatúry v 80-tych rokoch 19. storočia. V tomto období sa na Slovensku začal vyostrovať národnostný útlak, Slováci boli vystavení bezohľadnej maďarizácii. Slovensko ostalo bez politických i kultúrnych inštitúcií (Matica slovenská bola zatvorená už v roku 1875). Slovenskí spisovatelia sa zaoberali otázkou ako oživiť slovenský národný život a kto sa má stať vedúcou silou spoločnosti – zemianstvo, mešťania či ľud. Slovenské zemianstvo, teda nižšia šľachta, však v tomto období už bolo väčšinou pomaďarčené, navyše bolo hospodársky i morálne na úpadku.

Predstaviteľom, ktorý zobrazil zemianstvo ešte v období štúrovcov (romantizmu), bol Ján Kalinčiak. Život zemanov, ich spory i charakterové vlastnosti vykreslil najmä vo svojej vrcholnej próze Reštavrácia. Jej námetom sú stoličné voľby z 30-tych rokov 19. storočia, obraz získavania voličov pred voľbami župných úradníkov (vicišpánov) a boj dvoch rozvetvených rodín (Potockého a Bešeňovského). Obraz zemianstva v diele vychádza napriek Kalinčiakovej zhovievavosti a úsmevnému pohľadu veľmi kriticky a presvedčivo. Vidíme zemianstvo, ktoré upadá hospodársky i morálne. Zemianske rodiny sú už v tomto období nemajetné, chudobné, z ich bývalých majetkov už nezostalo nič. I keď zemania vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod, na svoju zemiansku česť a na svoje privilégiá (právo voliť), sedliakmi pohŕdali a vyvyšovali sa nad nich. Keďže boli chudobní, pri reštavráciách (voľbách) dávali hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila, opíjala a podplácala.

Dej je jednoduchý. Adam Bešeňovský, už 15 rokov stále prvý vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľal vydať svoju dcéru za grófa (ktorý mu za to mal sčasti financovať jeho volebnú kampaň), aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak Štefan bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nestane, lebo Štefan bol chudobný. Štefanov strýc, ktorého Bešeňovský aj osobne urazil, vymyslel plán, ako by sa Štefan stal druhým vicišpánom. Sľúbil Potockému 400 hlasov celej rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme za druhého vicišpána Štefana Levického. Aby bolo víťazstvo isté, bolo treba zariadiť, aby sa Bešeňovského voliči nedostavili na voľby. Plán sa podaril tak, že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviesť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta volieb, druhú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zase zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. Všetci títo nestihli prísť na voľby včas, a tak prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo podľa dohody Štefan Levický. Adam Bešeňovský musel dodržať svoj sľub a román sa končí svadbou Števka a Aničky.

Nad postavením slovenského zemianstva sa vo svojich prózach zamýšľa aj jedna z vedúcich osobností slovenského národného života, politik, novinár, právnik, literárny kritik a spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský. Rieši otázku, či sa ešte zemianstvo môže vrátiť do národného života. Nazdáva sa, že zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti, keby sa spojilo s uvedomelou slovenskou inteligenciou. Nehľadá však už oporu v zemianstve ako celku, ale v aktívnych jedincoch. Takýmto aktívnym jednotlivcom je aj Stanislav Rudopoľský z románu Suchá ratolesť. Stanislav je potomok bohatej zemianskej rodiny. Z potuliek po Európe sa vracia do rodného Rudopolia. Keďže Stanislav dlhé roky trávil v cudzine, chýba mu národné uvedomenie. Zoznamuje sa však so statkárom Vaňovským a učiteľom Tichým a ich zásluhou sa zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. Presvedčiť ho pomôže aj jeho láska k mladej príťažlivej vdove Adele Rybáričke, hrdej slovenskej vlastenke.

Pavol Országh Hviezdoslav sa zemianskou tematikou zaoberá najmä v spoločenských eposoch Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. Vytvoril ich z rozpomienok na svoje rodisko Vyšný Kubín, ktorý tu nazýva Vlkolínom. Zaujal ho najmä vzťah zemianstva k ľudu. Vo Vlkolíne sa zemania napriek svojmu úpadku ešte nevedia zbaviť rodovej pýchy, ktorá im nedovolí splynúť so sedliackym ľudom. Opovrhujú ním, nechcú si priznať, že sa už doba zmenila.

V epose Ežo Vlkolinskýide o spor Estery, hrdej a panovačnej zemanky a jej syna Eža (Ezechiela). Vznikol kvôli tomu, že Estera nie je schopná zmieriť sa s tým, že Ežo sa zamiloval do obyčajného sedliackeho dievčaťa Žofky. Zakáže mu stretávať sa s ňou, Ežo je však rozhodnutý vziať si ju za ženu. Estera pohrozí synovi, že ho vydedí a viac už nebude jej synom. Ežo odíde z domu, prichýli ho strýc Eliáš, ktorý sa takto chce pomstiť švagrinej,

s ktorou mal už dávnejšie spory. A hoci je Eliáš vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi a Žofke takú svadbu, akej vo Vlkolíne už dávno nebolo. Scény svadby trvajúcej 4 dni sú kompozičným i ideovým jadrom eposu. Estera sa dlhé roky nerozprávala ani so synom, ani s nevestou. Jej tvrdé srdce napokon obmäkčí vnuk a kvôli nemu sa zmieri s Ežom aj so Žofkou.

Gábor Vlkolinskýje voľným pokračovaním predchádzajúceho eposu. Autor v ňom podáva ešte širší, podrobnejší obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Zobrazil tu celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Hlavnou postavou eposu je Gábor, Ežov príbuzní. Gáborova matka je pijanka, o hospodárstvo sa nestará, dom a majetok pustne, dlhy rastú. Gáborov otec nenachádza východisko z tejto situácie a napokon aj on sa dá na pitie. Gábor nemá šťastie ani v láske, zemianske dievčatá ho odmietajú, ani jedna sa nechce do takej rodiny vydať. Gábor chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny. Tak sa syn upadajúcej zemianskej rodiny napokon zachráni včlenením sa do sedliackej rodiny Blažkovcov. P. O. Hviezdoslav bol presvedčený, že zemianstvo sa musí spojiť s ľudom, inak zanikne.

Martin Kukučín svoje názory na upadajúce zemianstvo vyjadril v humoristicko-satirickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. K zemianstvu mal odmietavý postoj, na rozdiel od S. H. Vajanského bol presvedčený, že zemianstvo už dohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdené na zánik. Hlavnými postavami sú pán Aduš Domanický z Domaníc, predstaviteľ hynúceho, upadajúceho zemianstva, a Ondrej Tráva, dedinský kupec, predstaviteľ novovznikajúcej triedy buržoázie. Charakteristika Aduša je daná už jeho menom – doma nič nemá. Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však už dávno premrhal celý svoj majetok. Má vždy prázdne vrecká, ale veľa rečí, rád sa chvastá, čo všetko má, pritom žije z podvodov a pôžičiek. Jeho gazdovstvo sa rozpadáva a Aduš namiesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „keď báčik z Chochoľova umrie“.

Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny. Keď prišiel na to, že ho Aduš oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým peniaze už utratil. Ondrej chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne i dodržal. Toho istého roku náhle umrel jeho báčik z Chochoľova. Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa. Jedni hovorili, že preto, lebo po ujcovi nič nezdedil, iní, že preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.

Slovenská medzivojnová poézia

Spoločensko-politická a kultúrna situácia na Slovensku:

po skončení 1. sv. vojny sme sa stali súčasťou Československej republiky (28. 10. 1918).

Výhody: • zbavili sme sa maďarského národnostného útlaku
• slovenčina bola vyhlásená za štátny jazyk
• 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej
• 1919 vznikli v BA 2 kultúrne inštitúcie: Univerzita Komenského a Slovenské národné divadlo

Literárna situácia: na vznik ČSR a odstránenie národnostného útlaku reagujú nielen starší spisovatelia, ale aj mladší, ktorí nadviazali na moderné európske smery a prúdy. Literatúra tohto obdobia sa delí na:
• staršiu generáciu, kde dozrieva realizmus
• prechodnú generáciu, kde patrí Martin Rázus a Štefan Krčméry
• mladú generáciu, ktorá vytvára nové umelecké smery:
Neosymbolizmus zakladateľom je Emil Boleslav Lukáč
Vitalizmus založil Ján Smrek
Nadrealizmus, kde patrí Fábry, Žáry, Reisel
Katolícka moderna zakladateľ Rudolf Dilong, P. G. Hlbina
     DAV  Daniel Okáli, Andrej Siracký, Vladimír Klementis. Je to lavicovo orientovaná poézia.

V tomto období sa naraz uplatňuje viac štýlov a smerov. Niekedy aj tvorbe jedného autora sa prejavuje viac smerov. Predtým dominoval len jeden smer (romantizmus, realizmus), teraz bola literatúra veľmi rôznorodá.

Neoymbolizmus – myšlienky básnik vyjadruje prostredníctvom symbolov, nadväzuje na predchádzajúci smer symbolizmus.

Emil Boleslav Lukáč vo svojej tvorbe opisoval smútok, bolesť, sklamanie. Nadviazal na domáci (Krasko) i svetový symbolizmus (Baudelaire, Rimbaud). Básnické zbierky:
Dunaj a Seina už názov je symbolický, Dunaj = domov a Seina = cudzina. Autor prináša protiklady domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny, pričom domov je symbolom morálnych hodnôt a cudzina symbolom skazenosti.
O láske neláskavej autor podáva vlastný pohľad na lásku, ktorú považuje za cit plný paradoxov, kontrastov, je to protikladná hra citu a rozumu

Vitalizmus – pochádza zo slova vita = život. Rozvíjal zmysly, radosť zo života a existencie človeka. Oslavoval lásku, krásu, prírodu a pohyb = cestovanie po vzdialených krajinách.
 
Ján Smrek urobil koniec so smútkom a pesimizmom. Začína písať vitálne, vo svojich dielach zobrazuje lásku a oslavu života, mladosti. Nadviazal na český poetizmus.
Cválajúce dni z celej zbierky cítiť životný optimizmus a oslavu mladosti. Zobrazuje rýchle plynutie času, života = cválajúce dni.

Vitalistické zameranie mali aj ďalšie jeho zbierky: Božské uzly, Iba oči, Zrno a básnická skladba Básnik a žena. 

Poetizmus – v 30. rokoch ovplyvnil aj poetizmus, ktorý oslavoval radosť zo života, pokrok, ruch veľkomesta.

Predstaviteľom bol Valentín Beniak – bol štátnym úradníkom, vstúpil do literatúry zbierkou Tiahnime ďalej oblaky- téma domova a rodného kraja. Zbierky: Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark – typické pre tieto zbierky je hravosť, ľahký rytmus, farebné videnie sveta, motív cestovania a exotických krajín.

Nadrealizmus– vznikol v 30. rokoch 20. st. nadviazali nad európsky surrealizmus. Hlavnými zakladateľmi boli Rudolf Fábry, Vladimír Reisel neskôr sa pridali Žáry, Bunčák a  Lenko.

Znaky tvorby– voľný verš bez rytmu a rýmu, zrušenie interpunkcie, nové netradičné metafory, využívali sny, asociácie, podvedomie, odmietali tradičné hodnoty, počas vojny protestovali proti fašizmu 

Rudolf Fábry do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Uťaté ruky – 1. slovenské nadrealistické dielo
Vodné hodiny, hodiny piesočné
 Ja je niekto inýje vrcholová zbierka nadrealizmu. Už v názve sú prejavy schizofrénie, ktoré vyvoláva v človeku doba. Delí sa na dve časti:
I. Prvé stretnutie s Féneom – Féneo vystupuje ako diabol, symbol vojny a fašizmu. Objavujú sa v nej vízie zániku sveta a kontinentov (vízia katastrofy – vojny).
II. Druhé stretnutie s Féneom – Féneo vystupuje ako autorov dvojník a putujú po bojiskách, kde vidia rozkladajúce sa ľudské telá. Záver skladby vyznieva optimisticky, autor nachádza sám seba a verí v lepšiu budúcnosť.
 

Katolícka moderna
Jej príslušníkmi boli najmä mladí katolícki kňazi, ktorí písali nábožensky orientovanú literatúru. Vyzdvihovali lásku a úctu k Bohu, k blížnemu, posmrtný život. Chceli skĺbiť katolizmus s modernou, preto nadviazali na nové umelecké smery: surrealizmus, nadrealizmus a poetizmus. Predstavitelia: Rudolf Dilong, Pavel Gašparovič – Hlbina, Janko Silan, Andrej Žarnov.
 
Rudolf Dilong – františkánsky mních
Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – autor využíval voľný verš, nadrealistické metafory, kresťanské aj svetské motívy

Janko Silan – katolícky kňaz, bol slabo vidiaci

Zbierky: Kuvici, Rebrík do neba, Slávme to spoločne – zamýšľa sa nad osudom človeka a zmyslom ľudskej existencie. Istotu sa snaží nájsť vo svojej viere, láske k rodnému kraju, v krásach prírody.

DAV – isti (socialisticky orientovaní autori)
Začiatkom 20. rokov sa v slovenskej literatúre začína formovať proletárska, ľavicovo (socialisticky) orientovaná poézia. Do literatúry vstupujú Davisti študujúci v Prahe, kde prišli do styku s novými politickými a sociálnymi teóriami. Sústreďovali sa okolo časopisu DAV: názov podľa zakladateľov skupiny D – Daniel Okáli, A – Andrej Siracký, V – Vladimír Clementis, neskôr sa k nim pridali aj Fraňo Kráľ a Laco Novomeský.
 
Laco Novomeský nadviazal na poetizmus (túžba po cestovaní, spoznávanie krajín), ale zároveň bol básnikom silného sociálneho cítenia, trápili ho sociálne rozdiely.
  Nedeľa poézia by mala byť pre človeka niečím takým ako je nedeľný sviatok. V zbierke sú básne vyjadrujúce pocity mladého básnika aj básne so sociálnou tematikou (Slúžka, Balada o šťastí…)
  Otvorené okná – názov zbierky je symbolický. Otváranie okien do Európy po 1. svet. Vojne sa stalo heslom mladej generácie spisovateľov.
  Svätý za dedinou reakcia na vojnu a fašizmus, vyslovuje vieru v človeka, v silu ľudskosti, ktorá nakoniec zvíťazí nad vojnou.