Rozprávka je epický žáner pôvodne ľudovej slovesnosti, dnes však poznáme aj rozprávky, ktoré sú výtvorom konkrétneho autora. Typické pre rozprávku je šťastný koniec, kde dobro zvíťazilo nad zlom a zlo je potrestané. Rozprávky boli vyjadrením túžby obyčajných ľudí. Túžby po spravodlivosti. Často sú vyzdvihované pozitívne vlastnosti ako čestnosť, skromnosť, pracovitosť, ochota pomôcť, ale aj šikovnosť a dôvtip. Hrdinu s danými vlastnosťami čaká odmena. V rozprávke sa často vyskytujú čarodejné prvky, nadprirodzené bytosti či zvieratá s ľudskými vlastnosťami (nemusia byť), častá je gradácia a využívanie magických čísel (tri, sedem, dvanásť).

Zberatelia rozprávok: Pavol Dobšinský, Božena Němcová

Ľudové rozprávky

Veterný kráľ

Zlatá Páva

Zemský poklad

Kubove príhody

Deväťdesiatdeväť bratov a stý Ruža – rozprávka zo Zakarpatskej Ukrajiny

O červenej sliepočke – Írska rozprávka

Vták Hrom – Indiánska rozprávka

Autorské rozprávky

Hans Christian Andersen: Slimák a ružový ker, Dievčatko so zápalkami

Milan Rúfus: Pamodaj šťastia

Karel Čapek: Rozprávka psia

Ľubomír Feldek: Nepodpísaná rozprávka

Roald Dahl: Čarodejnice

Balada je epický útvar, pre ktorý je typický jednoduchý, no smutný dej, rýchly spád a tragický koniec, kde hrdina je pre niečo potrestaný. Balada sa odohráva na neznámom mieste v neznámom čase, vyskytujú sa tam nadprirodzené javy, obsahuje čarodejné prvky, vystupujú tam nadprirodzené bytosti. Často sa v baladách stretávame so symbolikou mystických čísel (tri, sedem…), gradáciou, ale aj inými básnickými figúrami a prostriedkami.

Ľudová balada: Kačička divoká, Išli hudci horou

Umelá balada: J. Botto: Luciin stolček, Ľ. Podjavorinská: Čakanka

Sociálna balada

Tragika sociálnej balady nie je spôsobená nadprirodzeným javom, ale nepriaznivou spoločenskou situáciou (chudoba, vojna…).

P.O.Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie

Bájka je krátky príbeh obsahujúci skrytý význam – inotaj (alegória) s cieľom vyjadriť poučenie. V bájkach vystupujú zvieratá, prípadne rastliny či iné veci, ktoré majú ľudské vlastnosti, sú personifikované.

Ezop: O vtákoch a zvieratách, O vrane a krčahu s vodou, O nenásytnej líške

Jonáš Záborský: Tulipán a fialka, Netopieri

D. Naborowski: Líška a lasica

I.A. Krylov: Vrana a líška P. Petiška: Havran a líška