Metafora je prenesený význam na základe vonkajšej podobnosti. Metaforu používame v bežnej hovorovej reči. Pomenovania mnohých vecí vznikli práve na základe toho, že pripomínajú niečo svojou vonkajšou podobnosťou. Napríklad vodovodný kohútik, hrebeň hôr, zub stolička, hodinové ručičky. Takýchto príkladov určite nájdete v našom jazyku mnoho. Však metafora v umeleckej literatúra sa vyznačuje svojou originalitou, jej úlohou je text urobiť zaujímavejším, vyzdvihnúť jeho umeleckú úroveň. S metaforou sa stretneme najčastejšie v poézii, v úvahovej a reflexívnej lyrike. Nájdeme ju však aj próze, napríklad v umeleckom opise.
Príklad na metaforu
v lúči horela roľa, slnko je koráb v krvavých vodách (I. Krasko: Otcova roľa)
Personifikácia je druh metafory, kde zvieratám a neživým predmetom sa prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudské. Okrem poézie a piesní sa s personifikáciou často stretávame aj v próze a to v bájkach, zvieracích, ale aj iných rozprávkach, povestiach.
Príklad na personifikáciu: nebo plače, vietor sa nahneval, hory zvolali, potok spieva
Prirovnanie vzniká, ak určitý objekt, či už ide o osobu, či neživú vec, alebo len určitú časť daného objektu prirovnáme k niečomu inému na základe rovnakých vlastností. Prirovnanie v texte rozlíšime jednoducho, vyznačuje sa spojkami ako, sťa, akoby, ani. Okrem toho, že prirovnanie sa používa v bežnej hovorovej reči, často sa s ním stretávame aj v beletrii, či už v reči postáv alebo aj v pásme rozprávača. Je typickým prostriedkom pri opise, kde nám pomáha danú vec, či vlastnosť lepšie si predstaviť. S umeleckým prirovnaním sa stretávame v poézii.
Príklad na prirovnanie
Ustálené, známe prirovnania: biely ako stena, zelený ako tráva, ostrý ako dýka, lenivý ako voš, tvrdohlavý ako mulica, pomalý ako slimák
Metonymia je prenesený význam, na rozdiel od metafory však nejde o vonkajšiu podobnosť, ale o určitú vnútornú súvislosť. Podobne ako metafora aj metonymia je v bežnej reči používaná. Sú to ustálené slovné spojenia ako: hlava rodiny, živiť sa rukami, podať pomocnú ruku, ale aj ako čítať Dostojevského, počúvať Bacha, recitovať Hviezdoslava.
V umeleckých textoch metonymia taktiež ako metafora je používaná originálnym spôsobom, čím vyzdvihuje estetiku textu.
Synekdocha je považovaná za druh metonymie. Ide o pomenovanie celku len jednou jeho časťou, napríklad: popýtal ju o ruku, sála sa rozosmiala, zjedol celý tanier.
Epiteton alebo básnický prívlastok je prívlastok určitého objektu (osoby alebo predmetu) , ktorým autor okrem pomenovania vlastnosti vyjadruje aj istý citový vzťah k danému objektu. Vyskytuje sa hlavne v reflexívnej lyrike, zdôrazňuje autorovo vyjadrenie jeho citov.
Príklad na epiteton – čiže básnický prívlastok: dedina moja rodná, mačička milená, jej tvár môjmu srdcu milá
Zvukomaľba sa vyskytuje v poézii. Básnik použitím slov, ktoré obsahujú tú istú hlásku alebo skupinu hlások dodá básni určitú atmosféru, napodobňuje zvuk, ktorý čitateľovi vyvolá zážitok akoby ho sám počul. Napríklad Chalupka: Mor ho: „..duní Dunaj a luna za lunou sa valí…“ skupina hlások du napodobňuje dunenie. Ďalší príklad: K. J. Erben: Vodník „…a na topole podle skal zelený mužík zatleskal…“ skal – tleskal pripomína potlesk.