Opis osoby

– môže byť vonkajší opis, ide o vymenovanie základných vonkajších, čiže telesných znakov osoby.

Charakteristika osoby

– je výstižný opis osoby, v ktorom sa okrem vonkajších, telesných znakov vymenúvajú aj vnútorné znaky, čiže povahové vlastnosti, schopnosti, záujmy, postoje a názory. Charakteristika môže byť priama, keď sa vymenúvajú jednotlivé znaky, alebo nepriama, keď sa o znakoch danej osoby dozvieme prostredníctvom jej konania.

Rozlišujeme tiež charakteristiku vonkajšiu a vnútornú. Pri vonkajšej sa zameriavame na vonkajšie znaky, čiže výzor a pri vnútornej zachytávame povahové črty danej osoby.

Ako správne napísať opis osoby – charakteristiku

V prvom rade pred písaním charakteristiky si musíme vybrať objekt nášho opisu, čiže osobu, ktorú chceme opísať. Lepšie sa vám bude pracovať, ak budete opisovať niekoho, koho dobre poznáte, ku komu máte citový vzťah, s kým ste často. Ideálne je niekto z rodiny.

Pri výbere je dobré sa zamerať na osobu, ktorá je niečím svojská, či už je to vonkajší vzhľad alebo povaha. Vhodnejšie je sa rozhodnúť opisovať dospelého, najlepšie staršieho človeka, pretože tam už sú povahové črty vyhranené. Každý človek však je iný, je osobnosť so svojskými znakmi, preto nie je dôvod, prečo by sa nedal opísať.

Charakteristika sa spravidla delí na vonkajšiu a vnútornú, pričom vonkajšia je zameraná na vonkajší vzhľad človeka a vnútorná na jeho vnútro, čiže povahu. Pri obidvoch typoch však nie je nutné držať sa len jednej stránky danej osoby. Človeka najviac vystihnete tým, že vonkajší znak určitým spôsobom prepojíte s jeho vnútrom.

Napríklad: Jeho modré oči nám prezradia aké úprimné je jeho srdce. Alebo: Vysoké čelo je vraj znakom múdrosti, čo u môjho otca je určite pravda. Alebo: Náš starý otec bol veľmi prísny. Keď sa na nás pozrel spod výrazného hrubého obočia svojimi čiernymi očami, okamžite sme poslúchli. Alebo: Ruky starej mamy prezrádzajú, že ťažko musela pracovať už od samej mladosti.

Takýmto spôsobom text spravíte zaujímavejším a originálnejším. Čitateľovi tým dávate možnosť lepšie si danú osobu predstaviť.

Pri konštruovaní viet sa snažte vyhnúť používaniu slovies je a má. Snažte sa, aby vety nevyznievali jednotvárne. Tak napríklad namiesto: Ivka je veľmi vysoká. Použijeme: Ivka ľudí v prvom rade upúta svojou výškou. Alebo: Má veľké zelené oči. Môžeme sa vyjadriť: Jej tvár zdobia veľké zelené oči.

A takto vytvárame vety, ktoré svojou rôznorodosťou spestrujú text.

Aby bol text čo najviac zaujímavý použite rôzne prirovnania či iné umelecké prostriedky. Napríklad: Líčka sa jej začervenajú ako ruža. Nohami dlhými ako bocian robí rýchle a rázne kroky. Jeho sokoliemu zraku nič neunikne.

Niekedy môže platiť, že menej je viac, preto pri charakteristike nemá význam zaznamenať každý detail. Mohol by potom text pôsobiť nudne a zdĺhavo. Radšej sa zamerajte na znaky, ktoré sú pre danú osobu charakteristické, ktoré ju robia svojskou osobnosťou.

Charakteristika osoby – vzor:

Môj strýko

Vonkajšia charakteristika:

Náš strýko je typ človeka, ktorého v dave ľudí len tak ľahko neprehliadnete. Svojou postavou pripomína vysoký strom, rovný ako vojak na stráži. Všimnete si ho aj podľa čiernych havraních vlasov, ktoré mu vietor rozstrapatí, a tak pôsobia mierne divoko. Aj keď ich už kde tu strieborný vlások zdobí, stále sú veľmi tmavé. Aj jeho tvár je ľahko zapamätateľná. Spod výrazných obŕv sa pozrie na vás očami čiernymi ako uhlíky. Jeho pohľad vie byť diabolský. Pôsobí tak prísno, že sa len pozrie na deti a hneď stíchnu, nedovolia si neposlúchnuť. Strýko sa usmieva len málokedy. Jeho tvár je vážna, zadumaná.

Vnútorná charakteristika:

Kto však strýka dobre pozná, vie, že i keď jeho pohľad občas pichne ako tŕň, vo vnútri je srdce dobráka ukryté. Nechce byť zlý k nikomu, neublížil by ani muške. Svojich najbližších má veľmi rád a chce pre nich len to najlepšie. Vždy ochotne pomôže, keď ho o to požiadame. Strýko je typ človeka, ktorý nikdy neobsedí, nečinnosťou čas netrávi. Sedieť celý deň len tak doma by bol pre neho trest. Nezaháľa, stále niečo robí, či v záhrade, či okolo domu. A keď ho počasie do vnútra vyženie, už aj hľadá, čo opraviť by mohol. Všetci vravia, že má zlaté ruky. Ak sa niečo pokazí, či bicykel, či hodinky, strýko predmety znova oživí. Ak nie je v záhrade, tak určite ho nájdete v jeho dielničke.

Karikatúra

– druh opisu osoby, v ktorom sú niektoré jej znaky a vlastnosti zveličené. Zveličenie pôsobí humorne až satiricky. Vyskytuje sa hlavne v umeleckej literatúre.

Charakteristika osoby – vzor 1:

Náš strýko Ivan

Keď sa stretneme ako rodina a vy pôjdete okolo, je veľmi pravdepodobné, že ten, koho budete počuť rozprávať, bude náš strýko Ivan.

Strýko veruže rozpráva rád, veľa a dosť hlasno. Má rád poslucháčov okolo seba, potrebuje stále byť medzi ľuďmi, je spoločenský. Teta Terka, jeho manželka, si neraz vzdychne: „Joj, kedy sa ti tie ústa aspoň na chvíľu zatvoria.“ Sú spolu už 20 rokov, tak nie je div, že už jej to ide tak trochu krkom. My ostatní však Ivana počúvame veľmi radi. Hlavne deti. Posadáme si okolo neho a počúvame jeho príbehy z detstva a mladosti. Veľmi sa pri tom zasmejeme. Strýko nielenže je zhovorčivý, ale aj vtipný. Je to znamenitý rečník. A ako bohato používa gestikuláciu. Keď povie niečo vtipné, sám sa na tom schuti zasmeje. Takým hlasným výrazným smiechom, aký má len on. Je to človek veselý a optimistický. Nepamätám si, že by mal zlú náladu, alebo by bol nahnevaný. Nikdy na nikoho nekričal, s nikým sa nepohádal. Ak sa s niekým škriepi, tak to len tak akože. V podstate to nikdy nemyslí vážne. Ivan je dobráčisko. Má veľké srdce. Miluje svoju rodinu, spravil by pre nich čokoľvek na svete. Keď niekto potrebuje pomoc, nedokáže odmietnuť. Dobrosrdečnosť, láskavosť, veselosť a ochota pomôcť sú jeho silnými vlastnosťami.

Veru je to výnimočný človek. Som rád, že mám takého strýka a zbožňujem byť v jeho prítomnosti. Asi nikdy nebudem vedieť tak pekne rozprávať ako on, no aj tak Ivan je mojím veľkým vzorom.

Charakteristika osoby – vzor 2:

Charakteristika starej mamy

Keď sa spomenie slovo domov alebo rodina, vždy si predstavím kuchyňu starých rodičov a v nej moju starú mamu. Bývajú v tom istom dome ako my, takže som u od detstva u nich bývaval veľmi často.

Stará mama je mi veľmi blízka, starala sa o mňa, keď som bol maličký a mama chodievala do práce. Nepoznám človeka, ktorý by bol viac starostlivý, láskyplný a tak obetavý. Z jej očí cítiť veľkú nehu a lásku, ktorú rozdáva svojím najbližším. Pohladí, vypočuje si nás, zaujíma sa o každého.

Len čo k nim vstúpim, privíta ma svojím úsmevom, zahrnie otázkami, ako sa mám, ako sa mi darí, čo mám nové. A už cítim rozvoniavať koláče, ktoré práve piekla. Tá vôňa k nej jednoducho patrí. Je znamenitá pekárka. Od nikoho iného mi koláče nechutia tak, ako od nej. Je v tomto pre mňa jedničkou. A ju to pečenie aj varenie veľmi baví. Pobehuje v kuchyni obklopená knihami s receptami. Veľmi je šťastná, keď to má kto jesť, keď si na tom pochutíme. Ona rada robí iným ľuďom radosť.

Nie je to však jej jediný koníček. Keď je pekne, trávi čas v záhrade a so zvieratkami. Pestuje ruže okolo domu, čo je jej veľká pýcha.

A kde tu sa suseda zastaví a porozprávajú sa spolu trochu. Stará mama je priateľská, k ľuďom milá, usmievavá, rada sa rozpráva. Konflikty, zloba a ohováranie, tak to jej je cudzie. Snaží sa dobre vychádzať so všetkými.

Ešte musím spomenúť, že jej veľkou vášňou sú knihy. Hlavne detektívky, ale aj romantické. To keď ju nejaká zaujme, celý deň ju nevidíme. Vtedy musí počkať aj pečenie aj záhrada. A taktiež si rada pozrie, čo dobrého ide v televízií. Keď ju nič nezaujme, tak si lúšti krížovky, alebo štrikuje. Spolu so starým otcom vedú taký pokojný, harmonický život.

Za takú starú mamu som veľmi vďačný, pretože ona vytvára to teplo domova. Ona drží rodinu pohromade a vďaka nej mám na detstvo pekné spomienky. Prajem si, aby bola ešte dlho medzi nami.