Prídavné mená
– plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov. Napr.: silný muž, strážny pes, ostrý nôž, hustý dážď, náhodné stretnutie Na prídavné mená sa pýtame otázkami aký, aká, aké v jednotnom čísle a v množnom akí, aké, aké. gramatické kategórie určujeme podľa podstatného mena, ktoré je daným prídavným menom rozvité. Pôvod vlastností je rôznorodý, z čoho potom vyplýva aj ich delenie.
rozdelenie prídavných mien:
a.) akostné – pomenúvajú najtypickejšie vlastnosti, pomáhajú nám podstatné mená rozlíšiť, dať im určitú kvalitu (dobrý, zlý, pekný, ostrý, tupý, silný, statočný …); stupňujú sa, od väčšiny sa dajú utvoriť patričné antonymá, čo nám umožňuje porovnávať. Niektoré vlastnosti sú typické len pre osoby (napr.: statočný, citlivý, vnímavý, spoločenský…), iné zas len pre neživé veci (riedky, hustý, kyslý…)
b.) vzťahové – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené, (drevo –
drevený, slama – slamený, kov – kovový, dedina – dedinský), môžu vyjadrovať vzťah k určitému menu, súvisia s danou osobou(Štúr – štúrovský, Hviezdoslav – hviezdoslavovský, Gogoľ – gogoľovský ...), taktiež môžu vyjadrovať súvis s určitým mestom, či krajinou (Trenčín – trenčiansky, Zvolen – zvolenský, Slovensko – slovenský). Vzťahové prídavné mená sa nedajú stupňovať. Aj keď sú odvodené od vlastného podstatného mena píšeme ich s malým písmenom.
c.) vzťahové živočíšne – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu – zvieraťu, z ktorého sú odvodené (líška – líščí, páv – páví, medveď – medvedí ...); nedajú sa stupňovať.
d.) privlastňovacie – tvoria sa od osobných a zvieracích mien. Vyjadrujú, komu patrí osoba,
zviera, vec (bratov sveter, sudcova poznámka, žiakov prejav, matkin syn, líškin chvost, Štúrov jazyk …). V privlastňovacích prídavných menách vyjadrujúcich vlastníctvo určitej konkrétnej osobe, čiže tie, ktoré sú odvodené od vlastného podstatného mena, píšeme na začiatku s veľkým písmenom (Janova, Ondrejov, Danina, Katkin).
gramatické kategórie prídavných mien:
a.) rod – mužský, ženský, stredný
b.) číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)
c.) pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
d.) vzor – pekný, cudzí, páví, otcov
skloňovacie vzory prídavných mien:
a.) pre akostné a vzťahové prídavné mená – tvrdé zakončenie – pekný
mäkké zakončenie – cudzí
b.) pre vzťahové živočíšne prídavné mená – páví – neplatí rytmické krátenie
c.) pre privlastňovacie prídavné mená – otcov, matkin
Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať (múdry, múdrejší, najmúdrejší. Niektoré majú nepravidelné stupňovanie (dobrý lepší, najlepší).
vzor pekný – sa skloňujú prídavné mená akostné a vzťahové s tvrdou alebo obojakou spoluhláskou (tvrdý, múdry, drevený). Niektoré zámená (tí, tá, taký istý, samý) ,niektoré radové a násobné číslovky (prvý, ôsmy, stý) a trpný rod slovies (volaný, písaný).
vzor cudzí – sa skloňujú prídavné mená akostné a vzťahové s mäkkou spoluhláskou (svieži, lepší, hrubší), niektoré zámená (čí, niečí), niektoré radové číslovky (tretí, tisíci) a činné príčastie slovies (volajúci, píšuci).
vzor páví – sa skloňujú prídavné mená vzťahové živočíšne (sloní, líščí, orlí)
vzor otcov/matkin – sa skloňujú prídavné mená privlastňovacie (ministrov, sestrin)
Pozor!
Vo vzore pekný a otcov sa v nominatíve množného čísla píše – i. (pekní, múdri, zlí… otcovi, Janovi, stolárovi… synovia)
Prídavné mená typu Štúrov prejav, Hviezdoslavova báseň, Gogoľova hra… píšeme s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o privlastňovacie prídavné mená. No ak máme štúrovský pravopis, hviezdoslavovský verš, gogoľovský humor… píšeme s malým začiatočným písmenom, pretože ide o vzťahové prídavné mená.