5.) prívlastok – je
rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje nadradené podstatné meno vo funkcii
akéhokoľvek vetného člena. Vyjadruje vlastnosť nadradeného podstatného mena.
otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký
otec? Usilovný otec.
príklady: moja mama varí
– rozvíja podstatné meno vo funkcii podmetu
otec je pracovitý robotník –
rozvíja mennú časť prísudku
varí dobrú polievku –
rozvíja predmet
rúbe v hustom lese –
rozvíja príslovkové určenie miesta
rozdelenie:
a.) zhodný – stojí pred podstatným menom a zhoduje
sa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý – muž. r., j. č., N; otec – muž.
r., j. č.,
zhodný prívlastok býva vyjadrený:
prídavným menom: dobrý otec
zámenom: tie isté deti
číslovkou: prvý prípad
činným príčastím: spiace dieťa
trpným príčastím: upečený chlieb
nezhodný – stojí za podstatným menom
a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde, napr. miska s vodou: miska – žen. r., j. č., N; s vodou
– žen. r., j. č., I
poznámka: na nezhodný prívlastok (vchod z ulice) sa musíme pýtať otázkou: Aký vchod?
Nie: Z koho, z čoho? Pádovou otázkou sa pýtame len na predmet (z
koho, z čoho si uťahuje? z priateľa = predmet). V otázke je vždy
aj sloveso.