PÍSANIE ČIARKY

Čiarka je dôležitým interpunkčným znamienkom. Písanie čiarky vo vetách má svoj význam a závisí od určitých pravidiel. V hovorenej reči je čiarka spravidla intonačne zvýraznená. Skúsme si postupne vysvetliť pravidlá písania čiarky v jednotlivých prípadoch.

1. Oslovenia a pozdrav:

Janko, poď už domov!

Ahoj, ako sa máš?

Dobrý deň, pán Novák, ďakujem za Vašu rýchlu odpoveď.

Nehnevaj ma, Matúš!

Pripravili sme pre vás, milí diváci, netradičné predstavenie.

Kde si bol, ty tulák?

2. Hodnotiace častice:

Tak ďaleko sme, pravda, už nedovideli.

Ten projekt sme, bohužiaľ, nestihli dokončiť.

Ja som tam, pravdupovediac, vôbec nechcel ísť.

Mamy nás, chvalabohu, nevideli.

3. Citoslovcia:

Au, to zabolelo!

Joj, či som sa zľakol!

Aha, aký pekný motýľ!

Bože môj, ako sa len dostaneme domov?

4. Viacnásobný vetný člen:

Janko, jeho brat, otec a strýko sa vybrali na výlet do Vysokých Tatier.

Prešli spolu Kriváň, Rysy aj Slavkovský štít.

Videli sme srnku, jeleňa i zajaca.

Zbierali jahody, maliny alebo ríbezle.

Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo sa čiarka nepíše.

Čiarka sa píše, ak sa tieto spojky opakujú:

Ani hríby, ani bedle tam nerastú.

Kúp alebo chlieb, alebo rožky.

Snažím sa jesť aj ovocie, aj zeleninu.

5. Prístavok:

Paľo, náš spolubývajúci, každý deň cvičí.

Ubytovali sme sa v Hrabišiciach, v dedinke v Slovenskom raji.

Boli sme pozrieť Brankovský vodopád, najväčší vodopád v Nízkych Tatrách.

6. Vytýčený vetný člen:

Náš učiteľ, ten má bohaté vedomosti.

Šéfka, tak tá má vždy pravdu.

Kežmarok, to je zaujímavé mesto.

Orava, tam som prežil detstvo.

7. Vsuvka:

Ja som sa, tak ti poviem, vôbec nezabávala.

Mne sa, poviem ti pravdu, vôbec nepáči.

8. Spájanie jednoduchých viet v súvetiach:

Podraďovacie súvetia:

Prikázal mu, aby prišiel načas.

Som unavený, lebo som celý deň pracoval.

Dones mi to ukázať, keď budeš hotový!

Prezradili nám, že táto dovolenka bola nevydarená.

Spomeniete si, kedy sa to stalo?

Porozprávaj mi, čo máš nového!

Priraďovacie súvetia:

Mal som obavy, ale nič sa nestalo.

Sadili sme zemiaky, kosili sme trávnik aj sme polievali zeleninu.

Andrej začal kosiť i jeho brat sa pustil do roboty.

Zostaneš doma alebo pôjdeš s nami?

Čiarku nepíšeme pred a, i, aj, ani, alebo, len v prípade ak sa spojky opakujú.

Alebo zostaneš doma, alebo pôjdeš s nami!

Aj trávnik pokosil, aj trávu pohrabal.

Spojka a

Niekedy sa píše čiarka pred a:

V prípadoch a tak, a preto, a predsa, a teda…

Zvečerievalo sa, a tak sme sa pobrali domov.

Šimon je veľmi šikovný, a predsa sa občas pomýli.

Pred a sa píše čiarka aj v prípadoch, keď spojka a sa dá nahradiť spojkou ale (ide o odporovacie súvetie, nie zlučovacie):

Sľúbil, a neprišiel.

Učil sa celé dni, a skúšku nespravil.

Spojka či

Pred spojkou či, sa čiarka píše, keď spája vety v podraďovacom súvetí:

Spýtal sa ma, či som tu prvýkrát.

Nie som si istá, či to zvládnem.

Pred spojkou či sa nepíše čiarka, ak sa dá zameniť za spojku alebo v jednoduchej vete aj v súvetí (ide o priraďovacie súvetie vylučovacie):

Chceš kávu či čaj?

Byť či nebyť?

Mám odísť či ostať doma?

Spojka ako

Pred spojkou ako sa čiarka píše, ak spája vety v podraďavacom súvetí:

Spýtal sa ma, ako sa mám.

Zaujímalo by ma, ako ste to spravili.

Vysvetli mi, ako si sa tam dostal?

Mám vlastný spôsob, ako sa mi pracuje najlepšie.

Čiarka sa píše v jednoduchej vete pred spojeniami ako aj, ako i, ako ani:

Chlapci, ako aj dievčatá sa výzve veľmi potešili.

Reklama oslovuje mladých, ako i starších ľudí.

Čiarka sa píše v jednoduchej vete aj v súvetí v spojeniach ako – tak, tak – ako:

Ako si ustelieš, tak sa vyspíš!

Tak si to zariaď, ako sám chceš!

Mám radosť z vysvedčenia, ako aj zo začínajúcich prázdnin.

Pred spojkou ako sa čiarka nepíše, ak sa vyskytuje v jednoduchej vete a ide o prirovnanie:

Som hladný ako vlk.

Dnes bolo krajšie počasie ako včera.

Mám rád veselých ľudí ako napríklad náš strýko.

Pred spojkou ako sa čiarka nepíše, ak sa vyskytuje na konci vety:

Chcel by som zbohatnúť, len neviem ako.

Chceš sa to naučiť? Ukážem ti ako.

Toto pravidlo platí aj pre spojky kde, kedy, prečo, aký, ktorý…

Dakde by som išiel, len neviem kde.

Urobím si úlohy, ale ešte neviem kedy.

Ktosi na mňa zakričal, no neviem kto.