1. Doplň do viet čiarky!

Ach ale mi je smutno. Bolo už desať hodín no otec stále nebol doma. Báli sme sa či sa mu nič nestalo preto sme zavolali do jeho vedúcemu no nik sa nehlásil. Sestra sklonila hlavu mlčiac sa odišla do izby kde spal náš malý brat. Prikryla ho a pohladila. Keď sa zrazu otec zjavil vo dverách všetkým sa uľavilo. Tak veľmi som sa ho chcel spýtať kde bol a neodvážil som sa. Otec je k nám chladný a tak aj my si svoje pocity nechávame vo svojom vnútri. Nie je však dobré žiť v trápení strachu a neistote. On samozrejme sa správal akoby sa nič nestalo. Aj sa mierne usmial aj nás pohladil. Odložil si klobúk na vešiak kabát zavesil. Len čo sa na nás pozrel obidvaja sme vedeli že nie je všetko v poriadku. Sadol si na miesto kde zvykol sedávať starý otec keď nám rozprával príbehy z mladosti. Sestra mu vždy sedávala na kolenách. Pamätám si tie momenty akoby to bolo včera aj keď niekedy sa mi zas zdá že už to bolo veľmi dávno čo starý otec umrel.

2. Doplň do viet s priamou rečou interpunkčné znamienka!

Ahoj čo dnes robíš spýtala sa ma Jarka keď sme sa stretli pred vchodom

Uvidím čo mi povedia doma odvetil som jej

Skúsme ísť popri potoku ozval sa zrazu Drobec možno sa dostaneme do dediny

Náhle spoza kríka ktosi na mňa kričí Jano schovaj sa

Anna sa ma nenápadne spýtala Bol si včera na návšteve u Benických

Nechcela som ťa uraziť poznamenala Júlia hladiac mi do očí no nemohla som len tak mlčať

Správne riešenie

1. Správne riešenie:

Ach, ale mi je smutno. Bolo už desať hodín, no otec stále nebol doma. Báli sme sa, či sa mu nič nestalo, preto sme zavolali do jeho vedúcemu, no nik sa nehlásil. Sestra sklonila hlavu, mlčiac sa odišla do izby, kde spal náš malý brat. Prikryla ho a pohladila. Keď sa zrazu otec zjavil vo dverách, všetkým sa uľavilo. Tak veľmi som sa ho chcel spýtať, kde bol, a neodvážil som sa. Otec je k nám chladný, a tak aj my si svoje pocity nechávame vo svojom vnútri. Nie je však dobré žiť v trápení, strachu a neistote. On, samozrejme, sa správal, akoby sa nič nestalo. Aj sa mierne usmial, aj nás pohladil. Odložil si klobúk na vešiak, kabát zavesil. Len čo sa na nás pozrel, obidvaja sme vedeli, že nie je všetko v poriadku. Sadol si na miesto, kde zvykol sedávať starý otec, keď nám rozprával príbehy z mladosti. Sestra mu vždy sedávala na kolenách. Pamätám si tie momenty, akoby to bolo včera, aj keď niekedy sa mi zas zdá, že už to bolo veľmi dávno, čo starý otec umrel.

2. Správne riešenie:

„Ahoj, čo dnes robíš?“ spýtala sa ma Jarka, keď sme sa stretli pred vchodom.

„Uvidím, čo mi povedia doma,“ odvetil som jej.

„Skúsme ísť popri potoku,“ ozval sa zrazu Drobec, „možno sa dostaneme do dediny.“

Náhle spoza kríka ktosi na mňa kričí: „Jano, schovaj sa!“

Anna sa ma nenápadne spýtala: „Bol si včera na návšteve u Benických?“

„Nechcela som ťa uraziť,“ poznamenala Júlia hladiac mi do očí, „no nemohla som len tak mlčať.“

Text:

Po večeri zvyčajne ostali spolu, no do polnoci sa všetci rozišli do svojich izieb.

Dlhé zimné večery si krátili čítaním úryvkov z básní a rozprávaním vymyslených príbehov.

O včerajšom večere sme nehovorili, pretože sme sa hanbili.

Keď odbili štyri hodiny, pred naším príbytkom zarinčali kobylie kopytá.

Zrazu ním myklo.

Pred očami sa mi mihli len obrysy detskej postavy.

V dome, kde kedysi býval mlynár, je múzeum s historickými predmetmi.

Na východnom Slovensku tečie plytká rieka Torysa.

Nielenže vzlykala, ale aj srdcervúci nárek vyšiel z jej úst.

Nikto ho nenazýval jeho pravým menom, dokonca aj deti ho oslovovali prezývkou.

Dobrý deň.

Pichlo ma v boku.

Tŕň sa mi zapichol do päty.

V okne sa vynímajú kvitnúce orchidey, ktorými sa naša mama pýši.

Porotca nám naznačil, že šance na víťazstvo sú minimálne.

Lákala nás výhra v súťaži, no naši súperi boli príliš šikovní.

Nakoniec sme skončili ako druhí.

Alebo premôžem svoj strach, alebo si to budem navždy vyčítať.

Nezabudni si pribaliť aj horolezeckú výstroj.

Vence sme vili tak, ako sme sa naučili na vyučovaní výtvarnej výchovy.

Jeho výsosť si nepraje žiadny prepych a výzdobu hradu.

Obávam sa, že v danej chvíli som ako statočný rytier zlyhal.

S tým trápením nám, samozrejme, nikto nepomohol.

Cvičenia:

1. Urč všetky vety podľa zloženia. Pri jednoduchých vetách urči, či ide o jednočlennú (slovesnú alebo neslovesnú), či o dvojčlennú (úplnú alebo neúplnú) a pri súvetiach urči druh súvetia, pri priraďovacích jeho druh a pri podraďovacích druh vedľajšej vety.
2. Urč všetky vetné členy v daných vetách:

Na východnom Slovensku tečie plytká rieka Torysa.

Jeho výsosť si nepraje žiadny prepych a výzdobu hradu.

3. V daných vetách urči slovné druhy všetkých slov:    Po večeri zvyčajne ostali spolu, no do polnoci sa všetci rozišli do svojich izieb.

S tým trápením nám, samozrejme, nikto nepomohol.

4. V celom texte sa nachádzajú dve číslovky. Nájdi ich a urči ich druh.
5. V daných slovách urči ich slovný druh a gramatické kategórie.z básníz ústo včerajšom

   pred naším

   vzlykala

   nezabudni

6. Podstatné meno múzeum má ten istý skloňovací vzor ako slovo.A, s trápením B, deti C, pod oknami
7. V celom texte je jedno prídavné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru páví. Nájdi ho!
8. Nájdi v texte dve vlastné podstatné mená!
9. Ktoré zámeno nepatrí do radu a akého druhu sú ostatné zámená? A, všetci, nikto, ním, žiadnyB, naša, pod našimi, z jej (úst), maC, pred naším, mi, nám, nás
10. Ktoré podstatné meno nepatrí do radu kvôli skloňovaciemu vzoru?A, tŕň, vence, v boku, deňB, rytier, porotca, súperi, mlynárC, prepych, hrad, príbehov, rytier

    D, vo chvíli, do izieb, výhru, rieka

    E, z básní, v súťaži, výstroj, šanca

    F, víťazstvo, menom, s trápením, kopytá

11. Ako sa nazývajú slovesné neurčité tvary slov: čítaním, rozprávaním?
12. Akým spôsobom vzniklo slovo horolezec?
13. V ktorom slove neplatí rytmické krátenie? z básní, vymyslených, pýši
14. V ktorom slove dochádza k spodobovaniu? rozišli, srdcervúci, východnom
15. v slove prezývkou vyslovujeme v uprostred slova ako: f, v, u

Správne odpovede

1. Po večeri zvyčajne ostali spolu, no do polnoci sa všetci rozišli do svojich izieb. – priraďovacie súvetie, odporovacie

Dlhé zimné večery si krátili čítaním úryvkov z básní a rozprávaním vymyslených príbehov.- jednoduchá veta, dvojčlenná, neúplná

O včerajšom večere sme nehovorili, pretože sme sa hanbili. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková príčinná

Keď odbili štyri hodiny, pred naším príbytkom zarinčali kobylie kopytá. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková času

Zrazu ním myklo. – jednoduchá veta, jednočlenná, slovesná

Pred očami sa mi mihli len obrysy detskej postavy. – jednoduchá veta, dvojčlenná, úplná

V dome, kde kedysi býval mlynár, je múzeum s historickými predmetmi. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta prívlastková

Na východnom Slovensku tečie plytká rieka Torysa. – jednoduchá veta, dvojčlenná, úplná

Nielenže vzlykala, ale aj srdcervúci nárek vyšiel z jej úst. – priraďovacie súvetie, stupňovacie

Nikto ho nenazýval jeho pravým menom, dokonca aj deti ho oslovovali prezývkou. – priraďovacie súvetie, stupňovacie

Dobrý deň. – jednoduchá veta, jednočlenná, neslovesná

Pichlo ma v boku. – jednoduchá veta, jednočlenná, slovesná

Tŕň sa mi zapichol do päty. – jednoduchá veta, dvojčlenná, úplná

V okne sa vynímajú kvitnúce orchidey, ktorými sa naša mama pýši. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta prívlastková

Porotca nám naznačil, že šance na víťazstvo sú minimálne. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta predmetová

Lákala nás výhra v súťaži, no naši súperi boli príliš šikovní. – priraďovacie súvetie, odporovacie

Nakoniec sme skončili ako druhí. – jednoduchá veta, dvojčlenná, neúplná

Alebo premôžem svoj strach, alebo si to budem navždy vyčítať. – priraďovacie súvetie, vylučovacie

Nezabudni si pribaliť aj horolezeckú výstroj. – jednoduchá veta, dvojčlenná, neúplná

Vence sme vili tak, ako sme sa naučili na vyučovaní výtvarnej výchovy. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta príslovková spôsobu

Jeho výsosť si nepraje žiadny prepych a výzdobu hradu. – jednoduchá veta, dvojčlenná, úplná

Obávam sa, že v danej chvíli som ako statočný rytier zlyhal. – podraďovacie súvetie, vedľajšia veta predmetová

S tým trápením nám, samozrejme, nikto nepomohol. – jednoduchá veta, dvojčlenná, úplná

2. Na Slovensku – príslovkové určenie miestavýchodnom – prívlastok zhodný

   tečie – prísudok slovesný

   plytká – prívlastok zhodný

   rieka – podmet

   Torysa. – prívlastok nezhodný

Jeho – prívlastok zhodný

výsosť – podmet

si nepraje – prísudok slovesný

žiadny – prívlastok zhodný

prepych a výzdobu viacnásobný podmet priamy

hradu. – prívlastok nezhodný

3. Po – predložkavečeri – podstatné meno

   zvyčajne – príslovka času

   ostali – sloveso

   spolu, – príslovka spôsobu

   no – spojka

   do – predložka

   polnoci – podstatné meno

   všetci – zámeno

   sa rozišli – sloveso

   do – predložka

   svojich – zámeno

   izieb. – podstatné meno

S – predložka

tým – zámeno

trápením – podstatné meno

nám, – zámeno

samozrejme, – častica

nikto – zámeno

nepomohol. – sloveso

4. štyri – základnádruhí – radová
5. z básní – podstatné meno, všeobecné, konkrétne, ženský rod, plurál, genitív, dlaňz úst – podstatné meno, všeobecné, konkrétne, pomnožné, stredný rod, genitív, mesto

   o včerajšom – prídavné meno, vzťahové, mužský rod, singulár, lokál, cudzí

   pred naším- zámeno, osobné, privlastňovacie, mužský rod, singulár, inštrumentál

   vzlykala – sloveso, činnostné, plnovýznamové, 3. osoba, singulár, minulý čas, oznamovací spôsob, nedokonavý vid, činný rod, určitý slovesný tvar

   nezabudni – sloveso, činnostné, plnovýznamové, 2. osoba, singulár, budúci čas, rozkazovací spôsob, dokonavý vid, činný rod, určitý slovesný tvar

6. C, pod oknami
7. kobylie
8. Slovensku, Torysa
9. A, ním, vymedzovacieB, ma, osobné privlastňovacie

   C, pred naším, osobné základné

10. A, v bokuB, porotca

    C, rytier

    D, vo chvíli

    E, šanca

    F, s trápením

11. slovesné podstatné meno
12. skladaním
13. z básní
14. srdcervúci
15. u

Rozvrstvenie slovnej zásoby

Lexikológia – náuka o slovnej zásobe

Slovo – skupina hlások, ktorá má vecný, lexikálny význam (pomenúva osoby, zvieratá, veci, deje, veľkosť predmetu, vzťahy, prejavy citu atď.) a gramatický význam (môžeme identifikovať gramatické kategórie)

Slovná zásoba – súhrn všetkých slov jazyka. Základná – (jadro slovnej zásoby) – 1 000 až 1 500 slov; je to súhrn najfrekventovanejších slov, ktoré potrebujeme na jednoduché dorozumenie s ľuďmi. Slovná zásoba je u každého človeka rôzna, závisí od vzdelania, veku, skúseností. Slovná zásoba ako celok sa neustále vyvíja, mení, niektoré slová zanikajú, iné sa objavujú.

Slová sú rôznorodé. Delenie slov môže byť podľa viacerých kritéríí:

Podľa významu:

l. a.) jednovýznamové – slovo má len svoj základný význam, pomenúva jednu vec, napr. smiať sa, krájať

b.) viacvýznamové – slovo má okrem základného významu i prenesený

(druhotný) význam, napr. kohútik = mladý kohút; kohútik = vodovodný

homonymá – rovnozvučné slová (slová, ktoré rovnako znejú, ale význam majú

odlišný) napr. list (na strome) a list (napísaný); čelo (časť hlavy) a čelo (hudobný nástroj)

synonymá – rovnoznačné slová (slová, ktoré odlišne znejú, ale majú podobný

alebo rovnaký význam) napr. ;smutný a zarmútený, milý a príjemný; radosť a potešenie

antonymá – slová s opačným významom, napr. deň a noc; dobrý a zlý; hovoriť a mlčať

metafora – na základe vonkajšej podobnosti; slnko koráb v krvavých vodách

metonymia – na základe vnútorných súvislostí: čítam Tatarku, živí sa rukami, podať niekomu pomocnú ruku

Podľa zloženia:

a.) základné – strom b.) odvodené – stromček c.) zložené – vodovod

podľa citového zafarbenia:

a.) citovo zafarbené – zdrobneniny – ručička; rodinné slová – maminka; detské slová – papať; hajať ale aj hanlivé slová – laba, namiesto ruka, papula; vulgarizmy – debil

b.) neutrálne – bez citového príznaku; voda, matka, ruka

podľa zaradenia do štýlu:

a.) hovorové – maturita, auto, škola

b.) odborné (termíny) – topoľ osikový, kyselina sírová

c.) básnické a knižné – luna, junák, nebesá

podľa spisovnosti:

a.) spisovné – zemiaky, riaditeľ, maturita

b.) nespisovné – nárečové – krumpel, šátek; slangové – učka, matika, biola

podľa pôvodu:

a.) domáce – chlieb, strom, voda

b.) cudzie – móda, volejbal, marketing, víkend

podľa doby vzniku:

a.) archaizmy – boli nahradené novými, preto sa už nepoužívajú, no vec, ktorú pomenúvajú stále existuje, napr.: árešt, stoletie

zastarané slová – ešte stále sa používajú, väčšinou staršími ľuďmi, no sú už postupne nahrádzané novými výrazmi, pre danú vec, napr.: ambrela, biednik, rínok, bukréta

historizmy – dnes už nepoužívame, pretože zanikla vec, ktorú dané slovo pomenúvalo, napr.: dereš, pionier

b.) neologizmy – novovzniknuté slová – mobil, displey, aviváž, PC

Frazeologická jednotka( = frazeologizmus, frazéma) je ustálené slovné spojenie s obrazným významom.

ROZDELENIE:

– ľudové:

1. PRÍSLOVIE – ustálené slovné spojenie s konštrukciou vety alebo súvetia, – vyjadruje ľudovú múdrosť, pričom z neho vyplýva ponaučenie. Napr.: kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; pod lampou býva najväčšia tma.

2. POREKADLO – obrazné pomenovanie blízke prísloviu, nevyplýva z neho ponaučenie. Napr.: išiel s bubnom na zajace; dostal sa z blata do kaluže.

3. PRANOSTIKA- ustálené slovné spojenie, ktoré predstavuje ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov a počasia.Napr.: studený máj, v stodole raj; Katarína na ľade,.., Barbora ťahá sane do dvora

4. PRIROVNANIE – spojenia slov založené na určitej podobnosti ( farba ,…), zdôrazňujú a zveličujú nejakú vlastnosť predmetu.Napr.: ostrý ako britva; nežný ako ruža; chrániť ako oko v hlave, biely ako sneh, zelený ako tráva

– mytologické – pochádzajú z mytológie, najčastejšie gréckej; napr.: Achillova päta, Augiášov chliev, jablko sváru, danajský dar…

– historické – viažu sa k určitým historickým udalostiam, osobnostiam

kocky sú hodené – povedal Caesar, keď prekročil (riečku) Rubikon medzi Itáliou a Galiou – vojna sa musela začať, teda nedá sa vrátiť späť, je rozhodnuté

objavil Ameriku (zistil niečo, čo je už všeobecne známe)….

– biblické – vychádzajú z Biblie. Napr.: Sodoma – Gomora; šalamúnske rozhodnutie…

– literárne – vychádzajú z umeleckej literatúry

bojovať proti veterným mlynom (márny, zbytočný boj)– z diela Cervantesa: Dômyselný rytier Dom Quijote de la Mancha

Štylistické využitie frazeologizmov -využívame v hovorovom a umeleckom štýle; obohacujú náš prejav, nevyskytujú sa v náučnom štýle, pretože by mohli pôsobiť rušivo. Význam rôznych frazeologizmov môžeme nájsť v slovníkoch: Malý frazeologický slovník