Niektoré spoluhlásky sa pri vyslovovaní inak píšu a inak vyslovujú. Hovoríme, že sa spodobujú.
Spoluhlásky, ktoré sa vo výslovnosti prispôsobujú, tvoria dve skupiny: znelé
a neznelé spoluhlásky. Vytvárajú medzi sebou páry – preto ich voláme párové
spoluhlásky. Spoluhlásky z párov si môžu vymieňať výslovnosť – spodobujú sa.
Podľa znelosti rozdeľujeme spoluhlásky na:
Znelé párové: b d ď dz dž g h z ž v
Neznelé párové: p t ť c č k ch s š f
Znelé nepárové: m n ň l ľ r j
Spodobovanie nastáva:
na začiatku slova – vták v/f
vo vnútri slova – babka b/p
na konci slova – jež ž/š
Spodobovanie znelých spoluhlások:
Spodobovanie znelých spoluhlások na neznelé (píšeme znelú spoluhlásku, no vyslovujeme ako neznelú podľa patričného páru) nastáva:
- Keď je na konci slova znelá spoluhláska a nasleduje slovo začínajúce neznelou spoluhláskou (splývavá výslovnosť) vyslovuje sa ako neznelá. Napr. loď pláva, sneh sa topí, drozd spieva, dážď prší
- Keď je na konci slova znelá spoluhláska a už nijaké slovo nenasleduje, nastáva pauza. Napr.: plod, rád, mráz, jež, voz, dážď, sneh, prah, mozog
- Keď vo vnútri slova po znelej spoluhláske nasleduje neznelá, vyslovuje sa ako neznelá. Napr.: žabka, nôžka, jedzte, babka, ježko, vážka, nôžka, klbko
- V zložených slovách, keď jedna časť slova končí znelou spoluhláskou a druhá časť začína neznelou spoluhláskou, najčastejšie ide o spojenie predpony a iného slova. Napr.: beztak, bezprostredný, rozpis, nadpis, vzpružiť, rozpáliť, odchod, obsluha. To isté platí aj na rozhraní koreňového slova a prípony: Napr.: nižší, drobček
Výslovnosť spoluhlásky v
Spoluhláska v sa vyslovuje:
ako v:
- na začiatku slova, ak nasleduje samohláska alebo znelá spoluhláska. Napr.: voda, vlasť, vrtuľník
- vo vnútri slova, ak nasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr. káva, sláva, tvrdý, povlak
ako obojperná hláska u:
- na konci slova. Napr.: krv, chlapcov, hnev
- vo vnútri slova, ak nenasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr.: dievča, hlávka, pravda
ako f na začiatku slova, ak nasleduje neznelá spoluhláska: Napr.: včela, vtedy, všetko
Spodobovanie neznelých spoluhlások
- Keď slovo končí na neznelú spoluhlásku a nasledujúce začína znelou: Napr.: vlak mešká, pec hreje, les vonia, päť rožkov, hrniec dukátov
- Keď je vo vnútri slova neznelá spoluhláska a za ňou nasleduje znelá spoluhláska vyslovuje sa ako znelá. Napr.: vášmu, prosba, kosba, nášho, kúpme, nosme, kresba, plačme
- V zložených slovách na hranici dvoch základových slov, keď sa stretne neznelá spoluhláska so znelou. Napr.: naničhodník, včasráno, tlčhuba, päťzväzkový
Výslovnosť predložiek
z sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami z pivnice
z sa vyslovuje ako z pred samohláskami a znelými spoluhláskami z okna, z lesa
zo sa vždy vyslovuje ako zo zo záveja, zo snehu
s sa vyslovuje ako z pred samohláskou s otcom a pred znelou spoluhláskou s bratom
s sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami s knihou a pred osobnými zámenami s ním
so sa vyslovuje ako zo vždy, ak nestojí pred osobným zámenom so sestrou, so Zuzanou
so sa vyslovuje ako so pred osobným zámenom so mnou
k sa vyslovuje ako g pred samohláskami a znelými spoluhláskami k otcovi, k vode
k sa vyslovuje ako k pred neznelými spoluhláskami k stolu a pred osobnými zámenami k vám
ku sa vyslovuje ako gu vždy ak nestojí pred osobným zámenom ku vchodu
ku sa vyslovuje ako ku pred osobným zámenom ku mne