Spodobovanie

Niektoré spoluhlásky sa pri vyslovovaní inak píšu a inak vyslovujú. Hovoríme, že sa spodobujú.

Spoluhlásky, ktoré sa vo výslovnosti prispôsobujú, tvoria dve skupiny: znelé

a neznelé spoluhlásky. Vytvárajú medzi sebou páry – preto ich voláme párové

spoluhlásky. Spoluhlásky z párov si môžu vymieňať výslovnosť – spodobujú sa.

Podľa znelosti rozdeľujeme spoluhlásky na:

Znelé párové:       b  d  ď  dz  dž  g  h  z ž  v

Neznelé párové:   p   t   ť   c    č    k ch s š  f

Znelé nepárové:            m  n  ň  l  ľ  r  j

Spodobovanie nastáva:

na začiatku slova – vták v/f

vo vnútri slova – babka b/p

na konci slova – jež ž/š

Spodobovanie znelých spoluhlások:

Spodobovanie znelých spoluhlások na neznelé (píšeme znelú spoluhlásku, no vyslovujeme ako neznelú podľa patričného páru) nastáva:

  1. Keď je na konci slova znelá spoluhláska a nasleduje slovo začínajúce neznelou spoluhláskou (splývavá výslovnosť) vyslovuje sa ako neznelá.  Napr. loď pláva, sneh sa topí, drozd spieva, dážď prší
  2. Keď je na konci slova znelá spoluhláska a už nijaké slovo nenasleduje, nastáva pauza. Napr.: plod, rád, mráz, jež, voz, dážď, sneh, prah, mozog
  3. Keď vo vnútri slova po znelej spoluhláske nasleduje neznelá, vyslovuje sa ako neznelá.     Napr.: žabka, nôžka, jedzte, babka, ježko, vážka, nôžka, klbko
  4. V zložených slovách, keď jedna časť slova končí znelou spoluhláskou a druhá časť začína neznelou spoluhláskou, najčastejšie ide o spojenie predpony a iného slova. Napr.: beztak, bezprostredný, rozpis, nadpis, vzpružiť, rozpáliť, odchod, obsluha.  To isté platí aj na rozhraní koreňového slova a prípony: Napr.: nižší, drobček 

Výslovnosť spoluhlásky v

Spoluhláska v sa vyslovuje:

ako v:

  • na začiatku slova, ak nasleduje samohláska alebo znelá spoluhláska. Napr.: voda, vlasť, vrtuľník 
  • vo vnútri slova, ak nasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr. káva, sláva, tvrdý, povlak

ako obojperná hláska u:

  • na konci slova. Napr.: krv, chlapcov, hnev
  • vo vnútri slova, ak nenasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr.: dievča, hlávka, pravda

ako f na začiatku slova, ak nasleduje neznelá spoluhláska: Napr.: včela, vtedy, všetko

Spodobovanie neznelých spoluhlások

  1. Keď slovo končí na neznelú spoluhlásku a nasledujúce začína znelou: Napr.: vlak mešká, pec hreje, les vonia, päť rožkov, hrniec dukátov
  2. Keď je vo vnútri slova neznelá spoluhláska a za ňou nasleduje znelá spoluhláska vyslovuje sa ako znelá. Napr.: vášmu, prosba, kosba, nášho, kúpme, nosme, kresba, plačme
  3. V zložených slovách na hranici dvoch základových slov, keď sa stretne neznelá spoluhláska so znelou. Napr.: naničhodník, včasráno, tlčhuba, päťzväzkový

 Výslovnosť predložiek

z sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami z pivnice

z sa vyslovuje ako pred samohláskami a znelými spoluhláskami z okna, z lesa

zo sa vždy vyslovuje ako zo zo záveja, zo snehu

s sa vyslovuje ako z pred samohláskou s otcom a pred znelou spoluhláskou s bratom

s sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami s knihou a pred osobnými zámenami s ním

so sa vyslovuje ako zo vždy, ak nestojí pred osobným zámenom so sestrou, so Zuzanou

so sa vyslovuje ako so pred osobným zámenom so mnou

k sa vyslovuje ako g pred samohláskami a znelými spoluhláskami k otcovi, k vode

k sa vyslovuje ako k pred neznelými spoluhláskami k stolu a pred osobnými zámenami k vám

ku sa vyslovuje ako gu vždy ak nestojí pred osobným zámenom  ku vchodu

ku sa vyslovuje ako ku pred osobným zámenom ku mne

Diktát na spodobovanie