4.) príslovkové určenie –
je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje za akých okolností sa dej slovesa
(nadradeného vetného člena – prísudku) uskutočňuje
otázky: Kde + prísudok? , napr. Kde spí?
Kedy + prísudok?, napr. Kedy spal?
Ako + prísudok?, napr. Ako spal?
Prečo + prísudok?, napr. Prečo zaspal?
rozdelenie:
a.) miesta – vyjadruje na akom mieste sa dej uskutočňuje
otázky: Kde? Kam? Odkiaľ? Pokiaľ?
príklady: Býva v lese.,
Chystá sa do cudziny.
poznámka: na príslovkové určenie (Chystá sa do cudziny) sa nesmieme pýtať pádovou otázkou (napr.
Do koho, do čoho sa chystá?), pretože pádovou otázkou sa pýtame len na predmet,
ktorý je zasiahnutý činnosťou slovesa (prísudku) – napr. Má rád cudzinu.; Koho,
čo má rád? Cudzinu. – predmet. Správne sa opýtame na okolnosť miesta: Kam sa
chystá? Do cudziny – príslovkové určenie miesta
b.) času – vyjadruje, v akom čase sa dej uskutočňuje
otázky: Kedy? Odkedy? Ako dlho?
príklady: Prišiel včera.,
Vídali ho zriedkavejšie.,
Učiť sa bude zajtra.
c.) spôsobu – vyjadruje, akým spôsobom sa dej uskutočňuje
otázky: Ako? Akým spôsobom?
príklady: Správal sa podlízavo., Hovorí po
slovensky., Vznáša sa ako pierko.
d.) príčiny – vyjadruje, prečo
sa dej uskutočňuje
otázky: Prečo? Načo? Za akým účelom? Pre akú príčinu?
príklady: Prišli na návštevu.,
Prišli nás pozvať.,
Z lásky sa háda.
príslovkové určenie býva vyjadrené:
príslovkou: Správa sa pokojne.
podstatným menom: Idem od mamy.
neurčitkom (zriedkavejšie): Odišiel pracovať.
Príslovkové určenie okrem slovesa môže vo vete rozvíjať aj prídavné meno (veľmi pekný) alebo príslovku (veľmi pekne)