Doplň i/i, y/ý:
S naš_m star_m otcom sme si užili mnoho vesel_ch chvíľ. Aj naš_m deťom rád rozprával a on_ ho rad_ počúvali. Delil sa so svoj_mi príbehmi z mladosti. Každ_ z nás ho rád počúval. Dnešn_ mlad_ nie sú in_, ako sme boli m_. Boli sme tak_ ist_ ako vy a niektor_ aj nezbednejš_. No teraz ste ak_si vážnejš_. Nijak_ vtip vám nie je dosť smiešn_. Takto hovorieval. Každ_m svoj_m slovom nás rozosmieval. Bol sam_ žart. Nič_m nás nehneval. S nik_m sa neškriepil. Žiadn_ zhon. Najlepšie bolo, keď sme s ním boli len sam_ chlapci. Ja s moj_m synom, brat a bratov_ synovia. Niektor_ večer aj bratranec so svoj_mi synmi. Raz ktor_si z chlapcov bol tak_ neposedn_, že nás vyrušoval. Hľadali sme nejak_ spôsob, aby sme ho utíšili.
„T_to chlapci potrebujú vystrájať. Ak_že by to bol chalan, keby občas svoj_ch rodičov nezlostil.“
A tak_m_to výrokmi si nás všetk_ch starký získaval. Práve t_mto jeho vesel_m postojom. Ostane navžd_ v naš_ch srdciach.