Opis – zachytáva znaky a vlastnosti osoby, zvieraťa, veci, prostredia alebo pracovného postupu. Cieľom je poukázať na daný opisovaný objekt prostredníctvom vymenovania jeho charakteristických znakov jeho jednotlivých častí. Ide vlastne o vymenovanie jeho znakov a vlastností. Tieto znaky a vlastnosti v opise existujú nezávisle od seba, nie je dôležitá chronológia, čiže časová postupnosť ich vymenovania. Pri výbere znakov a postupnosti ich vymenovania musí však byť určitá logika. Napríklad začať od hlavnej časti objektu a postupne prechádzať na vedľajšie časti. Záleží od opisovaného objektu aj podľa druhu opisu. Opis rozlišujeme podľa viacerých kritérií. Podľa charakteru opisu ho rozdeľujeme na statický a dynamický. Podľa jazykového štýlu rozlišujeme opis náučný, umelecký a hovorový. A podľa zámeru a povahy objektu rozoznávame: opis predmetu, opis prostredia, opis pracovného postupu, opis činnosti, opis osoby a charakteristika.

Statický opis – zachytáva podstatné znaky nejakého objektu, jeho cieľom je daný objekt, jeho podobu čo najvernejšie priblížiť. Z jazykového hľadiska je v statickom opise použitých mnoho prídavných a podstatných mien. Menej sa vyskytujú slovesá, pretože sloveso je nositeľ deja, čiže dynamiky.

Dynamický opis – na rozdiel od statického opisu ide o opis nejakého dynamického javu, väčšinou sa v dynamickom opise uplatňuje aj časová postupnosť. Ide o opis pracovnej činnosti, návod na použitie nejakého predmetu, zostavenie či oprava niečoho. V tomto druhu opisu je použitých okrem iných slovných druhov aj veľa slovies.

Náučný opis – vyskytuje sa v náučnej, odbornej literatúre. Ide o opis objektu pričom cieľom je poučiť. Obsahuje mnoho odborných názvov, termínov charakteristických pre danú vednú oblasť. S náučným opisom sa stretnete v každej učebnici.

Hovorový opis – tento druh opisu používame bežne v hovorovej komunikácii, keď chceme priblížiť, opísať nejaký objekt. Použijú sa v ňom aj výrazy typické pre hovorový štýl ako sú nárečové slová, slangové výrazy či nedokončené výpovede.