Súvetie

Súvetie

Súvetie čiže zložená veta je veta zložená z viacerých jednoduchých viet a vyjadruje jednu ucelenú myšlienku.

Rozlišujeme súvetie:

jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.
zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.

 

podľa rovnocenného alebo nerovnocenného vzťahu viet v súvetí poznáme:
a.) priraďovacie súvetia

b.) podraďovacie súvetia

 

a.) priraďovacie súvetia – dve rovnocenné, hlavné vety; je spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré by mohli stáť aj samostatne. Sú spojené priraďovacou spojkou alebo čiarkou. V tomto súvetí sa nemôžeme pýtať obsahom jednej vety na obsah druhej vety, sú rovnocenné.
typy priraďovacích súvetí:
1. zlučovacie – je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčasne, napr. Chodil po lese a veselo si spieval. alebo následne, napr. Spadol a rozplakal sa.
Vety v tomto sa pripájajú k sebe bez spojky alebo spojkami a spojovacími výrazmi, napr. a, aj, ani, tiež, až, ani – ani, aj – aj,  vše – vše, najprv – potom, jednak – jednak

2. stupňovacie – je spojením dvoch rovnocenných viet, z ktorých obsah druhej vety je svojou závažnosťou významnejší než obsah prvej vety. Vety v tomto súvetí sa spájajú spojkami alebo spájacími výrazmi, napr. ba, ba ani, ba aj, ba i, ba priam, ba dokonca, nielenže – ale aj
Treba sa pohybovať, ba denne cvičiť. Nielenže poupratoval, ale aj obed navaril.
3. odporovacie – je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy si významovo odporujú, napr. Pozerá cez lupu, ale nič nevidí. Vety v tomto súvetí sa spájajú spojkami a spájacími výrazmi, napr. a predsa, a jednako, a napriek tomu, vo význame ale, ale, no, lež, ibaže, avšak atď.
4. vylučovacie –
je spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých obsahy sa navzájom vylučujú. Ak sa realizuje dej prvej vety, nemôže sa uskutočniť dej druhej vety, napr. Alebo pôjdem domov, alebo ostanem tu. Najčastejšie spojky a dvojice spojok, napr. alebo, buď, či, buď – alebo, alebo – alebo, či – či, buď – buď
poznámka: ak sa spojky alebo, či neopakujú, nepíšeme pred nimi čiarku

b.) podraďovacie súvetia – jedna hlavná (nadradená) veta a jedna vedľajšia (podradená) veta; je spojením dvoch nerovnocenných viet – hlavnej a vedľajšej vety. Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obsahom hlavnej vety sa pýtame, obsahom vedľajšej vety odpovedáme. Vedľajšia veta funguje ako chýbajúci vetný člen hlavnej vety. Obyčajne začína podraďovacou spojkou.
typy vedľajších viet:
Máme toľko typov vedľajších viet, koľko máme vetných členov.
1. vedľajšia veta podmetová:
príklad: Kto mlčí, ten svedčí. otázka: Kto, čo svedčí?
V hlavnej vete je nevyjadrený podmet (neutečie) alebo vetný základ jednočlennej vety, napr. zdá sa, odkazovacie výrazy ten, tá, to, tí atď., ktoré pomáhajú identifikovať vedľajšiu vetu. Veľmi časté spojkyčo, že.
Transformáciou na jednoduchú vetu sa utvrdíme, že vedľajšia veta vyjadruje podmet:
Kto mlčí, ten svedčí. Svedčí mlčiaci.
Dobre obstáli tí, čo vyhrali. Dobre obstáli víťazi.
 
2. vedľajšia veta prísudková:
príklad: Anka je taká, že jej veriť môžeš. otázka: Aká je Anka?
V hlavnej vete chýba menná časť prísudku, hlavná veta sa končí odkazovacími výrazmi taký, taká, také atď. Časté spojky: že, aký.
Pri transformácií súvetia na jednoduchú vetu, musíme odkazovací výraz taký, taká, také vymeniť napr. za podstatné meno alebo prídavné meno:
Anka je taká, že jej veriť môžeš. Anka je úprimná.
Už nie som taký, aký som býval.nie som včerajší.

3. vedľajšia veta predmetová:
príklad: Žena povedala, čo treba robiť. otázka: Koho, čo žena povedala?
V hlavnej vete chýba predmet.
Pozor: v hlavnej vete môže byť nepriamy predmet a môže chýbať priamy predmet, napr. Žena oznámila mužovi, že dostal list.
Hlavná veta končí (ak tam nie je nepriamy premet) slovesom, ktoré označuje rozprávanie, zachytenie správy, myslenie: napr. povedať, zaznačiť, myslieť; označuje cit: napr. plakať, zastonať; zachytáva vnem: zočiť, začuť.
Najčastejšie spojky: aby, kedy, že, čo atď.
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:
Oznám mu, kedy prídeš. Oznám mu príchod.
Začul, že čosi šuchoce. Začul šuchotanie.

4. vedľajšia veta prívlastková:
príklad: Navštívili sme starého otca, ktorý býva na dedine. otázka: Akého starého otca sme navštívili? Vedľajšia veta prívlastková rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré je na konci hlavnej vety: Dostali rozkaz, aby neútočili.
Ak nadradené podstatné meno nestojí na konci hlavnej vety, vedľajšia veta prívlastková sa vkladá do hlavnej vety: Cestu, ktorú predtým dobre poznal, zrazu stratil.
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:
Zrazu stratil známu cestu.
Dostali rozkaz, aby neútočili. Dostal rozkaz neútočiť.
Najčastejšie spojky: aký, ktorý, že

5. vedľajšia veta príslovková:
a.) miestna (miesta)
príklad: Každý smeruje tam, kde ho srdce ťahá. otázka: Kam ide každý?
V hlavnej vete chýba príslovkové určenie miesta. Hlavná veta končí slovesom a máva odkazový výraz tam, odkiaľ, stade atď.
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:
Každý smeruje k svojej láske.
Vrátil sa stade, kde mu dobre nebolo. Vrátil sa zo zlého miesta.

b.) časová (času)
príklad: Stalo sa to vtedy, keď bol v práci. otázka: Kedy sa to stalo?
V hlavnej vete chýba príslovkové určenie času, hlavná veta často končí na odkazovacie výrazy, napr. vtedy, odvtedy. Najčastejšie spojky: keď, odkedy, dokým atď.
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:
Stalo sa to v jeho pracovnej dobe.
Nevidel ho odvtedy, odkedy skončili strednú školu. Nevidel ho od skončenia strednej školy.

c.) spôsobová (spôsobu)
príklad: Ako si ustelieš, tak budeš spať.
otázka: Ako budeš spať?
V hlavnej vete chýba príslovkové určenie spôsobu, hlavná veta sa často končí odkazovacím výrazom tak. Najčastejšie spojky: ako, toľko, aby atď.
Transformácia súvetia na vedľajšiu vetu:
Spať budeš tak, ako si ustelieš. Budeš dobre spať.
d.) príčinná (príčiny)
príklad: Odišla, pretože si ju nikto nevšímal. otázka: Prečo odišla?
V hlavnej vete chýba príslovkové určenie času. Hlavná veta sa zvyčajne končí slovesom a máva odkazovací výraz preto. Najčastejšie spojky sú napr. lebo, pretože.
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:
Odišla kvôli ich nevšímavosti.
Neprezradil im to preto, lebo im neveril. Neprezradil im to pre nedôveru.

6. vedľajšia veta doplnková:
príklad: Počul som ho, ako sa smial. otázka: Ako som ho počul?
V hlavnej vete je vždy sloveso, ktoré označuje zmyslové vnímanie – vidieť, zazrieť, zbadať, začuť. Dôležitým signálom je spojka ako.
V hlavnej vete musí byť vyjadrený predmet. (Bez vyjadreného predmetu by nasledovala vedľajšia veta predmetová: Počul som, ako sa smeje.)
Transformácia súvetia na jednoduchú vetu:

Počul som ho smiať sa.
Videl som ho, ako uteká. Videl som ho utekať.

Cvičenie na vety a súvetia

Súvetie
4.9 (98.97%) 156 votes