Jednoduchá veta
Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:
a.) holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Dieťa kreslí.
b.) rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom, napr. Náš otec pracuje v dielni.
Podľa členitosti rozdeľujeme jednoduché vety
a.) jednočlenná – nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba vetný základ, podľa ktorého vety rozlišujeme:
1. slovesnú – vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú:
atmosferické javy: Prší. Večer snežilo.
nevysvetliteľné deje: Vo veži straší.
telesné a duševné pocity: Bolo mu smutno. Je mi zle.
Spoznáme ich aj podľa slovesa v 3 osobe jednotného čísla.
2. neslovesnú – je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď.
mennú – Potraviny. Národná rada Slovenskej republiky. Trnavský kraj.
citoslovnú – Ej, ej! Ach!
b.) dvojčlenná – dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.
podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:
1. úplnú – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Janko spí.
2. neúplnú – má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)