1. Doplň do viet čiarky!
Ach ale mi je smutno. Bolo už desať hodín no otec stále nebol doma. Báli sme sa či sa mu nič nestalo preto sme zavolali do jeho vedúcemu no nik sa nehlásil. Sestra sklonila hlavu mlčiac sa odišla do izby kde spal náš malý brat. Prikryla ho a pohladila. Keď sa zrazu otec zjavil vo dverách všetkým sa uľavilo. Tak veľmi som sa ho chcel spýtať kde bol a neodvážil som sa. Otec je k nám chladný a tak aj my si svoje pocity nechávame vo svojom vnútri. Nie je však dobré žiť v trápení strachu a neistote. On samozrejme sa správal akoby sa nič nestalo. Aj sa mierne usmial aj nás pohladil. Odložil si klobúk na vešiak kabát zavesil. Len čo sa na nás pozrel obidvaja sme vedeli že nie je všetko v poriadku. Sadol si na miesto kde zvykol sedávať starý otec keď nám rozprával príbehy z mladosti. Sestra mu vždy sedávala na kolenách. Pamätám si tie momenty akoby to bolo včera aj keď niekedy sa mi zas zdá že už to bolo veľmi dávno čo starý otec umrel.
2. Doplň do viet s priamou rečou interpunkčné znamienka!
Ahoj čo dnes robíš spýtala sa ma Jarka keď sme sa stretli pred vchodom
Uvidím čo mi povedia doma odvetil som jej
Skúsme ísť popri potoku ozval sa zrazu Drobec možno sa dostaneme do dediny
Náhle spoza kríka ktosi na mňa kričí Jano schovaj sa
Anna sa ma nenápadne spýtala Bol si včera na návšteve u Benických
Nechcela som ťa uraziť poznamenala Júlia hladiac mi do očí no nemohla som len tak mlčať