1. Doplň do viet vybrané slovo po B!

Starý otec …….. v dome a my žijeme v …….. .

Doma máme drevený ……… .

Samica od koňa sa nazýva …….. a samec od kravy je ……. .

Hospodárskym zvieratám sa hovorí …….. .

Babka zbiera liečivé ……. .

Časť rastliny sa nazýva ……. .

Komu to rýchlo myslí, hovoríme, že je ……. .

Banská …….  je krajské mesto.

Chcel …… som ……. lekárom.

Chcem, ……. sme boli zdraví.

Čo je bežné, je ……. .

Čo nepotrebujeme, je ……… .

2. Doplň do slov i,í alebo y,ý!

hodiny odb_li polnoc, vojaci dob_li hrad, b_liny a ob_lie, b_ky, b_zóny a b_voly, náb_tok v b_te, vtáčie b_dlo, b_vame v B_tči, chlapci sa pob_li, ob_dvaja sú b_strí, b_tka bola zb_točná, ob_čajný človek, váza sa rozb_la, chcel b_ som b_cykel

Výsledok

Diktát na vybrané slová

Spi sladko!

Prikry sa perinou!

Prosím ťa, umy riad!

Mysli na budúcnosť!

Nikdy nebi slabšieho!

Skry sa za ten strom!

Utri prach a umy podlahu!

Zabi tú muchu!

Snahou a talentom doby svet!

Pozor, nerozbi ten pohár!

Kry sa!

Uvi venček!

Obi tú stenu drevom a natri farbou!

Nože vĺčok, zavy na mesiac!

Zhasni svetlo a vypni sporák!

Pozvi si kamarátov!

Ukry to zlato pod posteľ!

Vry si to do pamäte!

Zavri dvere!

Vri voda už konečne!

Pozri sa na to z inej strany!

Nezary nosom do zeme!

„Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“ spýtala sa úradníčka.

„Pani Nováková, súrne potrebujem od vás radu,“ obrátil som sa ňu.

Úradníčka sa spýtala: „A čo konkrétne potrebujete, pán Kováč?“

„Viete, je to taká netypická záležitosť,“ pustil som sa do vysvetľovania, „neviem, či vám to budem vedieť dobre popísať.“

Adam sa obrátil na otca: „Potrebujem odviesť do mesta. Mohol by si?“

„Máš upratanú izbu? Si už naučený na zajtra?“ reagoval otec.

„Ja upratujem stále,“ hovoril otrávene Adam, „to Maťo robí neustále neporiadok.“

„A učil som sa už včera,“ dodal Adam.

Otec sa pousmial a riekol: „Tak sa obleč! Dávam ti tridsať minút a ideme!“

„Hovorila si už so šéfom?“ spýtala sa ma náhle Evka.

„Nie, akosi ešte nebola vhodná príležitosť,“ odpovedala som jej.

Anka prerušila prácu a priamo na mňa pozrela: „Ale vieš, že to musíš spraviť?“

„Jasné, viem,“ nervóznejšie som reagovala, „ale musím si to najprv dobre premyslieť.“

Evka však pokračovala: „Odkladáš to, pretože dúfaš, že sa všetko vyrieši samo. Ale to sa nevyrieši a ty to vieš!“

„Prosím ťa,“ skočila som jej do reči neskrývajúc moju podráždenosť, „toto si musím vyriešiť sama.“

Nedávno bola Veľká noc. Väčšinou zvykneme veľkonočné sviatky byť doma, no Veľkonočnú nedeľu chodievame do prírody. Dnes je Deň Zeme. To nám pripomína, že by sme si mali našu planétu chrániť.

Na Slovensku máme deväť národných parkov. Najznámejší je Tatranský národný park. Ide o pohorie Vysoké Tatry, naše slovenské veľhory. Populárne národné parky sú tiež Národný park Nízke Tatry, Národný park Veľká Fatra a tiež Národný park Slovenský raj. No Slovenská republika má aj mnoho chránených území. Napríklad na západnom Slovensku máme Malé Karpaty. Náš najvyšší vrch je Gerlachovský štít.

Letnú dovolenku sme zvykli tráviť pri Jadranskom mori. Či to boli talianske pláže, či chorvátske, to nám bolo jedno. Tohto roku sme sa však rozhodli, že dovolenku strávime na Slovensku. Precestovali sme Liptov, Oravu aj východné Slovensko. Aby sme boli správni Slováci, musíme poznať našu krajinu. Veľmi pekná jaskyňa je Dobšinská ľadová jaskyňa, no mne sa viac páči jaskyňa Domnica.

Navštívili sme aj niekoľko hradov a zámkov, pretože nás zaujíma história. Môj strýko je historik. Najviac sa mi páči Oravský hrad, ktorý sa nachádza v Oravskom Podzámku. Pekný je aj hrad Krásna Hôrka, ktorý zas leží nad obcou Krásnohorské Podhradie.

Niekedy sme bývali na Agátovej ulici na Dúbravke, ale presťahovali sme sa do Devínskej Novej Vsi. Teraz bývame na Ulici Pavla Horova, kde sme kúpili byt. Moja stará mama Emília býva v Starom Meste na Ulici francúzskych partizánov. Sme Bratislavčania, no sme aj Západoslováci. Keďže chodievame do kostola, sme aj kresťania.

Moja obľúbená rozprávka je Pyšná princezná, v ktorej je pyšná princezná Krasava. V rozprávkach sú rôzne bytosti ako strigy, trpaslíci, draci i víly. Každý pozná Popolušku alebo Červenú čiapočku.

Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied

Dôvera zdravotná poisťovňa

Nemocnica svätého Michala Košice

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Európska centrálna banka

Spojené štáty americké

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Nemecká spolková republika

Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami bolo kráľovstvo. Vládol tam jeden starý kráľ s piatimi dcérami a so svojím jedným synom. Bolo to asi v deväťdesiatych rokoch šestnásteho storočia. Kráľ bol dobrý vládca, ľudia tam boli šťastní. Na oslave osemnástych narodenín syna kráľ vyhlásil, že mu prenechá vládu, ale ešte musí nájsť súcich ženíchov svojim piatim dcéram. Prvý nádejný ženích si zobral prostrednú dcéru, druhý sa rozhodol pre najmladšiu. Boli obidvaja ešte dosť mladí, ale kráľ súhlasil. Najstaršiu dcéru si zobral až tretí ženích. A tak postupne vystrojili svadby všetkým piatim princeznám. Posledný ženích bol najsilnejší. Bol to niekoľkonásobný víťaz rytierskych súbojov. A potom sa kráľ po svojich šesťdesiatych ôsmych narodeninách vzdal trónu. Vlády sa ujal jeho syn vo svojich dvadsiatich rokoch. Mnohí si teraz povedia, to nie je typický rozprávkový príbeh. Však tam nevystupuje žiadny drak s dvanástimi hlavami a ani žiadni iní draci. Veru ani tajomné hrady s nejakými trinástymi komnatami. Nič také, len reálny všedný príbeh.

S naším starým otcom sme si užili mnoho veselých chvíľ. Aj našim deťom rád rozprával a ony ho rady počúvali. Delil sa so svojimi príbehmi z mladosti. Každý z nás ho rád počúval. Dnešní mladí nie sú iní, ako sme boli my. Boli sme takí istí ako vy a niektorí aj nezbednejší. No teraz ste akísi vážnejší. Nijaký vtip vám nie je dosť smiešny. Takto hovorieval. Každým svojím slovom nás rozosmieval. Bol samý žart. Ničím nás nehneval. S nikým sa neškriepil. Žiadny zhon. Najlepšie bolo, keď sme s ním boli len sami chlapci. Ja s mojím synom, brat a bratovi synovia. Niektorý večer aj bratranec so svojimi synmi. Raz ktorýsi z chlapcov bol taký neposedný, že nás vyrušoval. Hľadali sme nejaký spôsob, aby sme ho utíšili. Títo chlapci potrebujú vystrájať. Akýže by to bol chalan, keby občas svojich rodičov nezlostil. A takýmito výrokmi si nás všetkých starký získaval. Práve týmto jeho veselým postojom. Ostane navždy v našich srdciach.

Ján je celkom bežný človek ako mnohí iní. No nie každý je taký. Je sebavedomý, zároveň poctivý, k priateľom úprimný, k mladým ženám galantný, k malým deťom milý, k starším ľuďom láskavý. Mnohí ľudia ho pokladajú za dobráka, no pre niektorých nemusí byť sympatický. Sú to tí ľudia, ktorým vadí silný charakter. Títo ľudia sú akísi nevyspytateľní. Takýmto typom ľudí nevyhovie ani najláskavejší prístup.

Obľubujem včelí med. Je nielen dobrý, sladký, ale aj zdravý. Však omnoho zdravší ako biely cukor. A zároveň môže byť takým istým, plnohodnotným sladidlom v chutných domácich upečených koláčoch. Nie každý med chutí rovnako. Najlepší pre mňa je med od lesných včiel. A od domácich lokálnych chovateľov. Zanietení chovatelia včiel robia toto poslanie s obrovským nadšením. Niektorí to prevzali od predošlých generácií. Starí ľudia oplývali bohatými skúsenosťami.

Sestrini a bratovi synovia sú športovo založení. Najmladší z bratových synov, náš malý Marek, sa zúčastňuje mnohých bežeckých súťaží. Naposledy súťažil so samými skúsenejšími chlapcami. Boli vysokí, silní a hlavne skúsení. Niektorí z nich aj dvojnásobní víťazi rôznych školských súťaží. No samí sebaistí jedinci. Skoro od všetkých bol menší. A tak nebol prvý, ale až tretí. Keďže je veľmi súťaživý, bol z toho veľmi smutný. Niektorí chlapci sú takí, musia byť všade prví. No s týmto postojom sú potom často sklamaní. Veď nie každý môže byť prvý a niekto musí byť aj posledný. Život je taký. A s takými pravidlami sa musíme naučiť žiť.

Celé dni, večery aj noci strávené v hoteli priniesli určité výhody. Huslisti aj iní muzikanti obveseľovali hostí hneď po večeri. Hrali na klavíri alebo na inom nástroji. Tóny hudby zneli až do polnoci, bary sa zapĺňali ľuďmi. Všetky hotely v danom období na celej ulici obývali turisti, ženy aj muži. Izby boli plné rodín, vonkajšie areály plné detí. Recepční vždy v dobrom naladení rozdávali ľuďom úsmevy. V malom moteli na kraji mesta bol starší recepčný pracujúci v danej oblasti už celé roky. Pre ostatných recepčných bol vzorom. Poskytoval rady aj pomoci.

Kartári hrávali karty, šachisti šachy, rodiny s deťmi rôzne spoločenské hry. Samotári čítali knihy, životopisy či iné príbehy. Intelektuáli sa delili o svoje myšlienky, citovali vety zaujímavých ideí. Z každej idey mohli vzniknúť podnetné rozpravy. No nie v každej idei je kúsok pravdy. A je ťažké z toľkých ideí nájsť tú pravú. Ako hovoria mudrci, ideály neexistujú.

V okolí boli možné prechádzky do prírody. Lesy plné rôznej zveri, pod stromami hríby, rýdziky aj iné huby. Horské potôčiky čistej vody. Radosti pri uhasnutí smädu priamo pri prýštiacom prameni. Počuli sme aj dupotať nejaké divé zvery, možno to boli diviaky. Ponad stromy preletia vtáci.

Či už malé spevavé vtáčky ako sýkorky alebo drozdy, či veľké kusy ako bociany alebo husi. A možno aj dravé vtáky ako orly či výry číhajúce na svoje koristi. V šumiacom lístí bzučia včely i osy. Na Zemi sú mnohé zázraky. Aj to, že sa Zem otáča okolo svojej osi, a tak sa striedajú dni a noci.

Adam sediaci na foteli čítal noviny. Potrebuje mať texty na papieri. Monitory mu vadia a nerád číta dlhé vety na displeji. Všetky steny má obvešané obrazmi či inými doplnkami. Mnoho medailí či iných ocenení. Medaily aj diplomy mu pripomínajú jeho životné výhry.

Všetky maily od Daniely po prečítaní posielal ďalej Andrei. O Andrei veľa toho nevedel. Poznal len dve Andrey. Od jednej Andrey dostával pracovné ponuky. Pri druhej Andrei sedával v lavici, keď chodil do školy. Od obidvoch Andreí sa občas dozvedel nové správy.

Celým bytom sa niesla vôňa orchideí. Podľa tejto skutočnosti sa dalo poznať, že orchidey sú obľúbené kvety Aleny. Zvlášť z jednej orchidey mala Alena veľkú radosť. Vďaka jej zaujímavej farebnosti mala miesto v jej srdci. Tejto orchidei dopriala najslnečnejšie miesto v miestnosti.

Valibuk

Kráča k hore Valibuk,
zvalil veľký krásny buk,
urobil si z neho luk.
Potom zvalí malý búčik,
strčí si ho za klobúčik.

(J. Pavlovič)

Kukurica

Kukurica, pšenica,
pchá sa káčer, kačica,
kukurice fúra,
napchá sa ja kura.

(J. Smrek)

Húsky hnať

Káže Zuzke mať
biele húsky hnať
až po samú hať.
Zvolá mlynár Haťapaťa,
keď si všetky husi zráta:
„Chcem to dievča mať!“

(J. Pavlovič)

Ťarbavý Maťo

Ťarbavý si, Maťo náš,
a vždy dačo fidlikáš.
Pusť ten krivák z hrsti,
porežeš si prsty.

(J. Smrek)