S naším starým otcom sme si užili mnoho veselých chvíľ. Aj našim deťom rád rozprával a ony ho rady počúvali. Delil sa so svojimi príbehmi z mladosti. Každý z nás ho rád počúval. Dnešní mladí nie sú iní, ako sme boli my. Boli sme takí istí ako vy a niektorí aj nezbednejší. No teraz ste akísi vážnejší. Nijaký vtip vám nie je dosť smiešny. Takto hovorieval. Každým svojím slovom nás rozosmieval. Bol samý žart. Ničím nás nehneval. S nikým sa neškriepil. Žiadny zhon. Najlepšie bolo, keď sme s ním boli len sami chlapci. Ja s mojím synom, brat a bratovi synovia. Niektorý večer aj bratranec so svojimi synmi. Raz ktorýsi z chlapcov bol taký neposedný, že nás vyrušoval. Hľadali sme nejaký spôsob, aby sme ho utíšili. Títo chlapci potrebujú vystrájať. Akýže by to bol chalan, keby občas svojich rodičov nezlostil. A takýmito výrokmi si nás všetkých starký získaval. Práve týmto jeho veselým postojom. Ostane navždy v našich srdciach.