Priama reč – pravopisné cvičenie, výsledok

Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“ spýtala sa úradníčka.

Pani Nováková, súrne potrebujem od vás radu,“ obrátil som sa ňu.

Úradníčka sa spýtala: „A čo konkrétne potrebujete, pán Kováč?“

Viete, je to taká netypická záležitosť,“ pustil som sa do vysvetľovania, „neviem, či vám to budem vedieť dobre popísať.“

 

Adam sa obrátil na otca: „Potrebujem odviesť do mesta. Mohol by si?“

Máš upratanú izbu? Si už naučený na zajtra?“ reagoval otec.

Ja upratujem stále,“ hovoril otrávene Adam, „to Maťo robí neustále neporiadok.“

A učil som sa už včera,“ dodal Adam.

Otec sa pousmial a riekol: „Tak sa obleč! Dávam ti tridsať minút a ideme!“

 

Hovorila si už so šéfom?“ spýtala sa ma náhle Evka.

Nie, akosi ešte nebola vhodná príležitosť,“ odpovedala som jej.

Anka prerušila prácu a priamo na mňa pozrela: „Ale vieš, že to musíš spraviť?“

Jasné, viem,“ nervóznejšie som reagovala, „ale musím si to najprv dobre premyslieť.“

Evka však pokračovala: „Odkladáš to, pretože dúfaš, že sa všetko vyrieši samo. Ale to sa nevyrieši a ty to vieš!“

Prosím ťa,“ skočila som jej do reči neskrývajúc moju podráždenosť, „toto si musím vyriešiť sama.“

Rate this post