Slovenská preromantická a romantická literatúra

 Vplyvom krízy feudalizmu sa v Uhorsku prejavujú sedliacke vzbury, vzrastá maďarský nacionalizmus. Slovenské národné hnutie sa opiera o meštiansku a vidiecku inteligenciu, vzniká nová skupina – štúrovská generácia. Národný a politický program štúrovcov nastolil otázky spisovného jazyka. V júli 1843 v Hlbokom sa Štúr, Hodža a Hurban dohodli o uzákonení spisovného jazyka. Ján Hollý ich reformu schválil, základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Štúrova kodifikácia znamenala dovŕšenie najdôležitejšej etapy v živote Slovákov. Začali sa tlačiť prvé noviny a časopisy v slovenskom jazyku. Janko Matuška napísal revolučnú báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala slovenskou hymnou. Nové obdobie vo vývine spisovnej slovenčiny začalo založením Matice slovenskej v roku 1863. No až v roku 1918 sa slovenčina stala štátnym jazykom na úradoch a súdoch a aj vyučovacím jazykom na školách.

Hlavným literárnym druhom autorov tvoriacich v preromantizme a romantizme je lyrika, ktorou je vyjadrená láska k vlasti. Čerpajú z ľudovej slovesnosti, inšpiráciou je zobrazenie slovenského ľudu a slovenskej histórie. Častým žánrom je ľudová balada, z ktorej preberali veršovanú stavbu. Pochmúrny dej a tragický koniec balady zodpovedá znakom romantickej literatúry. Tematika slovanstva má za úlohu pozdvihnúť národné vedomie. Hrdina bojujúci za spravodlivosť, za slobodu, obetuje sa za vlasť. V poézii sa vyskytuje rozpor sna a skutočnosti, kontrast, smútok, pocity neslobody, túžba po slobode.

Ľudovít Štúr – veľká osobnosť slovenských dejín, národovec, jazykovedec a básnik, vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia. Bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranskí v Bratislave. Žiadal zrušenie poddanstva. V roku 1848 sa vo Viedni utvorila Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom, povstanie proti uhorskej vláde. Povstanie bolo potlačené a zrušené a Štúr bol pod policajným dozorom v Modre. Nakoniec zomrel na následky zranení po poľovačke. Pochovaný je v Modre.

V diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí odôvodňuje potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny, hovorí, že iba ten národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú a kultúrnu svojbytnosť.

V jazykovom diele Náuka reči slovenskej oboznamuje ľudí s poznatkami z hláskoslovia, tvaroslovia a pravopisu slovenského jazyka.

V básni Smlúva Slováku (z cyklu básní Dumki večerní) vyjadruje lásku k domovu a k Slovákom. Štúr ako prvý založil intímnu romantickú lyriku.

Elegické básne Spevy a piesne sú smútkom nad stratou mladých ideálov. Štúr ako prvý sa na Slovensku zaslúžil o intímnu romantickú lyriku.

Samo Chalupka narodil sa v Hornej Lehote. Je zakladateľom Spoločnosti česko-slovenskej (spolu s Karolom Štúrom). Básnikov epitaf: „Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“ – je z básne Branko. Burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti. Čo sa týka jeho tvorby využíval priestorovosť a historickú tematiku: boj Slovanov s Turkami.

Diela: Branko, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Mor ho!…

Branko je veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojujúcom za práva ľudu proti pánom.

Boj pri Jelšave je báseň vyjadrujúca víťazstvo Slovákov nad Turkami. Veršovaná povesť Turčín Poničan je dojímavou drámou o živote slovenskej ženy, ktorej odvlečú syna do Turecka. Syn ako dospelý unáša ženu do otroctva, tá v ňom spoznáva vlastného syna. Ona však odmieta tam ostať, chce žiť a umrieť vo svojej vlasti.

Mor ho! Je najznámejšia jeho báseň. Historický námet tejto epickej básne je z čias panovania cisára Konštantína. Dej sa lokalizuje pri rieke Dunaj. Hrdí slovenskí poslovia prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom, no on ich vyhlasuje za otrokov. Slovanskou odvetou je útok s výkrikom Mor ho! V boji síce nevíťazia, ale cisára zahanbili. Hrdinom básne je kolektív – slovania, ľud. Charakteristickou črtou je kontrast: pyšný cisár – obetaví slovania. Básňou odsúdil podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, zdôrazňoval rovnosť ľudí aj národov.

Janko Kráľ narodil sa v Liptovskom Mikuláši, je to najsubjektívnejší a najrevolučnejší básnik štúrovcov. Využíval ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady, kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami. Proti zosadeniu Štúra demonštroval básňou Duma bratislavská. Jeho najznámejšie diela sú: Orol, Orol vták, Jarná pieseň, Povesť, Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

báseň Orol– mládenec opúšťajúci svoju matku a rodný kraj, aby v šírom svete zahynul v boji.

báseň Orol vták – vyjadrenie túžby po slobode:„Radšej zhynie na poli, akoby žil v nevôli…!“

balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko– balada o nesplnenom sne. Dej: Nikto v dedine nechápe divného Janka, preto sa uzatvára do samoty, do prírody. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pannu, vrhá sa do Váhu no sám zahynie. Hrdina umiera pre rozpor sna a skutočnosti, v zápase o uskutočnenie svojej túžby umiera.

Andrej Sládkovič narodil sa v Krupina, bol evanjelický farár.

Jeho Marína je ústredné dielo romantizmu. Je to básnická skladba o mladosti, kráse a láske. Prvá časť je vyjadrením hlbokej lásky k Márii Pišlovej. V druhej časti nadobúda spoločenský rozmer. Prelína sa láska k dievčine s láskou k otčine. Premýšľa nad mladosťou.

Detvan je epická skladba, ktorej základom je príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu, zmysel pre spravodlivosť (zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca), odvahu (zachráni svoju milú Elenu z rúk zbojníkov) a čestnosť (vstúpi do kráľovského pluku pod podmienkou, že si môže ponechať kroj, fujaru, valašku a Elenu). Elena predstavuje peknú slovenskú devu, ktorá je milá a verná (odmieta dvorenie samotného kráľa, pretože miluje Martina).

Báseň Nehaňte ľud môjje prejavom vlastenectva. Velebí silu národa, napriek tomu, že je malý.

Ján Botto pôsobil ako zememerač. Jeho tvorba je úzko spätá s ľudovou poéziou.

Balada Žltá ľaliavypovedá o manželskej vernosti. Eva sa po Adamovej, manželovej smrti mu neostáva verná, a tak ju stihne trest, Adam si ju berie do hrobu.

Lyricko-epická skladba: Smrť Jánošíkova zobrazuje záverečné fázy Jánošíkovho života: zlapanie, väzenie a smrť. Jánošík vo väzení sníva o slobode, spomína na mladosť, svoju milú, zamýšľa sa nad svojím osudom. Záver je alegorický, vyjadruje mystickú svadbu Jánošíka s kráľovnou víl, Jánošík je nesmrteľný, stáva sa symbolom, je ospevovaný v piesňach, rozprávkach.

balada Margita a Besná– macocha sotí nevlastnú dcéru zo skaly, no pomätie sa a zo zúfalstva tiež skočí z tej istej skaly.

balada Ctibor – príbeh o potrestaní pána z Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou.

Romantická próza:

Jozef Miloslav Hurban: satirická novela Od Silvestra do troch kráľov – kritizuje meštiactvo a protivníkov slovenskej idei.

Historická povesť Olejkár – dej sa odohráva v Trenčíne v období Matúša Čáka, je napínavý, má romantický štýl, vyjadruje vášnivú lásku, intrigy, dobro víťazí nad zlom.

Ján Kalinčiak – romantická povesť Púť lásky – príbeh lásky počas obdobia tureckých vpádov, na konci obaja milenci umierajú.

Satirická próza Reštaurácia (pozri otázku Obraz zemianstva…)