Rozvrstvenie slovnej zásoby
Lexikológia – náuka o slovnej zásobe
Slovo – skupina hlások, ktorá má vecný, lexikálny význam (pomenúva osoby, zvieratá, veci, deje, veľkosť predmetu, vzťahy, prejavy citu atď.) a gramatický význam (môžeme identifikovať gramatické kategórie)
Slovná zásoba – súhrn všetkých slov jazyka. Základná – (jadro slovnej zásoby) – 1 000 až 1 500 slov; je to súhrn najfrekventovanejších slov, ktoré potrebujeme na jednoduché dorozumenie s ľuďmi. Slovná zásoba je u každého človeka rôzna, závisí od vzdelania, veku, skúseností. Slovná zásoba ako celok sa neustále vyvíja, mení, niektoré slová zanikajú, iné sa objavujú.
Slová sú rôznorodé. Delenie slov môže byť podľa viacerých kritéríí:
Podľa významu:
l. a.) jednovýznamové – slovo má len svoj základný význam, pomenúva jednu vec, napr. smiať sa, krájať
b.) viacvýznamové – slovo má okrem základného významu i prenesený
(druhotný) význam, napr. kohútik = mladý kohút; kohútik = vodovodný
homonymá – rovnozvučné slová (slová, ktoré rovnako znejú, ale význam majú
odlišný) napr. list (na strome) a list (napísaný); čelo (časť hlavy) a čelo (hudobný nástroj)
synonymá – rovnoznačné slová (slová, ktoré odlišne znejú, ale majú podobný
alebo rovnaký význam) napr. ;smutný a zarmútený, milý a príjemný; radosť a potešenie
antonymá – slová s opačným významom, napr. deň a noc; dobrý a zlý; hovoriť a mlčať
metafora – na základe vonkajšej podobnosti; slnko koráb v krvavých vodách
metonymia – na základe vnútorných súvislostí: čítam Tatarku, živí sa rukami, podať niekomu pomocnú ruku
Podľa zloženia:
a.) základné – strom b.) odvodené – stromček c.) zložené – vodovod
podľa citového zafarbenia:
a.) citovo zafarbené – zdrobneniny – ručička; rodinné slová – maminka; detské slová – papať; hajať ale aj hanlivé slová – laba, namiesto ruka, papula; vulgarizmy – debil
b.) neutrálne – bez citového príznaku; voda, matka, ruka
podľa zaradenia do štýlu:
a.) hovorové – maturita, auto, škola
b.) odborné (termíny) – topoľ osikový, kyselina sírová
c.) básnické a knižné – luna, junák, nebesá
podľa spisovnosti:
a.) spisovné – zemiaky, riaditeľ, maturita
b.) nespisovné – nárečové – krumpel, šátek; slangové – učka, matika, biola
podľa pôvodu:
a.) domáce – chlieb, strom, voda
b.) cudzie – móda, volejbal, marketing, víkend
podľa doby vzniku:
a.) archaizmy – boli nahradené novými, preto sa už nepoužívajú, no vec, ktorú pomenúvajú stále existuje, napr.: árešt, stoletie
zastarané slová – ešte stále sa používajú, väčšinou staršími ľuďmi, no sú už postupne nahrádzané novými výrazmi, pre danú vec, napr.: ambrela, biednik, rínok, bukréta
historizmy – dnes už nepoužívame, pretože zanikla vec, ktorú dané slovo pomenúvalo, napr.: dereš, pionier
b.) neologizmy – novovzniknuté slová – mobil, displey, aviváž, PC
Frazeologická jednotka( = frazeologizmus, frazéma) je ustálené slovné spojenie s obrazným významom.
ROZDELENIE:
– ľudové:
1. PRÍSLOVIE – ustálené slovné spojenie s konštrukciou vety alebo súvetia, – vyjadruje ľudovú múdrosť, pričom z neho vyplýva ponaučenie. Napr.: kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; pod lampou býva najväčšia tma.
2. POREKADLO – obrazné pomenovanie blízke prísloviu, nevyplýva z neho ponaučenie. Napr.: išiel s bubnom na zajace; dostal sa z blata do kaluže.
3. PRANOSTIKA- ustálené slovné spojenie, ktoré predstavuje ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov a počasia.Napr.: studený máj, v stodole raj; Katarína na ľade,.., Barbora ťahá sane do dvora
4. PRIROVNANIE – spojenia slov založené na určitej podobnosti ( farba ,…), zdôrazňujú a zveličujú nejakú vlastnosť predmetu.Napr.: ostrý ako britva; nežný ako ruža; chrániť ako oko v hlave, biely ako sneh, zelený ako tráva
– mytologické – pochádzajú z mytológie, najčastejšie gréckej; napr.: Achillova päta, Augiášov chliev, jablko sváru, danajský dar…
– historické – viažu sa k určitým historickým udalostiam, osobnostiam
kocky sú hodené – povedal Caesar, keď prekročil (riečku) Rubikon medzi Itáliou a Galiou – vojna sa musela začať, teda nedá sa vrátiť späť, je rozhodnuté
objavil Ameriku (zistil niečo, čo je už všeobecne známe)….
– biblické – vychádzajú z Biblie. Napr.: Sodoma – Gomora; šalamúnske rozhodnutie…
– literárne – vychádzajú z umeleckej literatúry
bojovať proti veterným mlynom (márny, zbytočný boj)– z diela Cervantesa: Dômyselný rytier Dom Quijote de la Mancha
Štylistické využitie frazeologizmov -využívame v hovorovom a umeleckom štýle; obohacujú náš prejav, nevyskytujú sa v náučnom štýle, pretože by mohli pôsobiť rušivo. Význam rôznych frazeologizmov môžeme nájsť v slovníkoch: Malý frazeologický slovník