Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

Spoločensko-politická a kultúrna situácia na Slovensku:

po skončení 1. sv. vojny sme sa stali súčasťou Československej republiky (28. 10. 1918).

Výhody: • zbavili sme sa maďarského národnostného útlaku
• slovenčina bola vyhlásená za štátny jazyk
• 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej
• 1919 vznikli v BA 2 kultúrne inštitúcie: Univerzita Komenského a Slovenské národné divadlo

Literárna situácia: na vznik ČSR a odstránenie národnostného útlaku reagujú nielen starší spisovatelia, ale aj mladší, ktorí nadviazali na moderné európske smery a prúdy. Literatúra tohto obdobia sa delí na:
staršiu generáciu, kde dozrieva realizmus
prechodnú generáciu, kde patrí Martin Rázus a Štefan Krčméry
mladú generáciu, ktorá vytvára nové umelecké smery:
Neosymbolizmus zakladateľom je Emil Boleslav Lukáč
Vitalizmus založil Ján Smrek
Nadrealizmus, kde patrí Fábry, Žáry, Reisel
Katolícka moderna zakladateľ Rudolf Dilong, P. G. Hlbina
     DAV  Daniel Okáli, Andrej Siracký, Vladimír Klementis. Je to lavicovo orientovaná poézia.

V tomto období sa naraz uplatňuje viac štýlov a smerov. Niekedy aj tvorbe jedného autora sa prejavuje viac smerov. Predtým dominoval len jeden smer (romantizmus, realizmus), teraz bola literatúra veľmi rôznorodá.

Neoymbolizmusmyšlienky básnik vyjadruje prostredníctvom symbolov, nadväzuje na predchádzajúci smer symbolizmus.


Emil Boleslav Lukáč vo svojej tvorbe opisoval smútok, bolesť, sklamanie. Nadviazal na domáci (Krasko) i svetový symbolizmus (Baudelaire, Rimbaud). Básnické zbierky:
Dunaj a Seina už názov je symbolický, Dunaj = domov a Seina = cudzina. Autor prináša protiklady domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny, pričom domov je symbolom morálnych hodnôt a cudzina symbolom skazenosti.
O láske neláskavej autor podáva vlastný pohľad na lásku, ktorú považuje za cit plný paradoxov, kontrastov, je to protikladná hra citu a rozumu


Vitalizmus – pochádza zo slova vita = život. Rozvíjal zmysly, radosť zo života a existencie človeka. Oslavoval lásku, krásu, prírodu a pohyb = cestovanie po vzdialených krajinách.
 
Ján Smrek urobil koniec so smútkom a pesimizmom. Začína písať vitálne, vo svojich dielach zobrazuje lásku a oslavu života, mladosti. Nadviazal na český poetizmus.
Cválajúce dni z celej zbierky cítiť životný optimizmus a oslavu mladosti. Zobrazuje rýchle plynutie času, života = cválajúce dni.

Vitalistické zameranie mali aj ďalšie jeho zbierky: Božské uzly, Iba oči, Zrno a básnická skladba Básnik a žena

Poetizmus – v 30. rokoch ovplyvnil aj poetizmus, ktorý oslavoval radosť zo života, pokrok, ruch veľkomesta.

Predstaviteľom bol Valentín Beniak – bol štátnym úradníkom, vstúpil do literatúry zbierkou Tiahnime ďalej oblaky- téma domova a rodného kraja. Zbierky: Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark – typické pre tieto zbierky je hravosť, ľahký rytmus, farebné videnie sveta, motív cestovania a exotických krajín.

Nadrealizmusvznikol v 30. rokoch 20. st. nadviazali nad európsky surrealizmus. Hlavnými zakladateľmi boli Rudolf Fábry, Vladimír Reisel neskôr sa pridali Žáry, Bunčák Lenko.

Znaky tvorby– voľný verš bez rytmu a rýmu, zrušenie interpunkcie, nové netradičné metafory, využívali sny, asociácie, podvedomie, odmietali tradičné hodnoty, počas vojny protestovali proti fašizmu 

Rudolf Fábry do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Uťaté ruky – 1. slovenské nadrealistické dielo
Vodné hodiny, hodiny piesočné
 Ja je niekto inýje vrcholová zbierka nadrealizmu. Už v názve sú prejavy schizofrénie, ktoré vyvoláva v človeku doba. Delí sa na dve časti:
I. Prvé stretnutie s Féneom – Féneo vystupuje ako diabol, symbol vojny a fašizmu. Objavujú sa v nej vízie zániku sveta a kontinentov (vízia katastrofy – vojny).
II. Druhé stretnutie s Féneom – Féneo vystupuje ako autorov dvojník a putujú po bojiskách, kde vidia rozkladajúce sa ľudské telá. Záver skladby vyznieva optimisticky, autor nachádza sám seba a verí v lepšiu budúcnosť.
 

Katolícka moderna
Jej príslušníkmi boli najmä mladí katolícki kňazi, ktorí písali nábožensky orientovanú literatúru. Vyzdvihovali lásku a úctu k Bohu, k blížnemu, posmrtný život. Chceli skĺbiť katolizmus s modernou, preto nadviazali na nové umelecké smery: surrealizmus, nadrealizmus a poetizmus. Predstavitelia:
Rudolf Dilong, Pavel Gašparovič – Hlbina, Janko Silan, Andrej Žarnov.
 
Rudolf Dilong – františkánsky mních
Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – autor využíval voľný verš, nadrealistické metafory, kresťanské aj svetské motívy

Janko Silan – katolícky kňaz, bol slabo vidiaci

Zbierky: Kuvici, Rebrík do neba, Slávme to spoločne – zamýšľa sa nad osudom človeka a zmyslom ľudskej existencie. Istotu sa snaží nájsť vo svojej viere, láske k rodnému kraju, v krásach prírody.


DAV – isti (socialisticky orientovaní autori)
Začiatkom 20. rokov sa v slovenskej literatúre začína formovať proletárska, ľavicovo (socialisticky) orientovaná poézia. Do literatúry vstupujú Davisti študujúci v Prahe, kde prišli do styku s novými politickými a sociálnymi teóriami. Sústreďovali sa okolo časopisu DAV: názov podľa zakladateľov skupiny D –
Daniel Okáli, A – Andrej Siracký, V – Vladimír Clementis, neskôr sa k nim pridali aj Fraňo KráľLaco Novomeský.
 
Laco Novomeský nadviazal na poetizmus (túžba po cestovaní, spoznávanie krajín), ale zároveň bol básnikom silného sociálneho cítenia, trápili ho sociálne rozdiely.
 
Nedeľa poézia by mala byť pre človeka niečím takým ako je nedeľný sviatok. V zbierke sú básne vyjadrujúce pocity mladého básnika aj básne so sociálnou tematikou (Slúžka, Balada o šťastí…)
 
Otvorené okná – názov zbierky je symbolický. Otváranie okien do Európy po 1. svet. Vojne sa stalo heslom mladej generácie spisovateľov.
 
Svätý za dedinou reakcia na vojnu a fašizmus, vyslovuje vieru v človeka, v silu ľudskosti, ktorá nakoniec zvíťazí nad vojnou.

Slovenská medzivojnová poézia
Ohodnoť túto stránku