Umelecký opis

Umelecky opis – pri umeleckom opise sa jednotlivé znaky a vlastnosti opisovaného objektu vyjadrujú prostredníctvom metafor, personifikácii, básnických prívlastkov a prirovnaní. Použitím týchto básnických prostriedkov vzniká text umelecky zafarbený. S umeleckým opisom sa často stretávame v literárnych dielach, v beletrii. Čitateľovi poskytuje umelecký zážitok. Opísať niečo prostredníctvom umeleckého opisu môžeme čokoľvek, no najčastejšie to býva krajina, príroda, ročné obdobie. Obľúbenými školskými témami na umelecký opis sú: Miestom, ktoré mám rád alebo Moje obľúbené ročné obdobie.

Ako správne napísať umelecký opis

Umelecký opis na rozdiel od obyčajného opisu nie je len vymenovanie určitých znakov opisovaného objektu, no mal by v čitateľovi vyvolať umelecký zážitok. Preto musíme popustiť uzdu svojej fantázie a jednotlivé znaky opísať použitím básnických prostriedkov. Čiže zahrať sa trochu na básnika.

Pri výbere toho, čo chceme opisovať, je dobré zvážiť, či sa nám bude dať nechať rozlet nášmu básnickému prejavu. Malo by to byť niečo, k čomu mám hlboký citový vzťah, čomu je naše srdce otvorené. Vtedy nám naša fantázia pomôže a originálne prirovnania, metafory či iné básnické prostriedky nám budú prichádzať na myseľ samé. Napríklad rodné mesto, miesto, kde trávime prázdniny alebo, kde sme boli na dovolenke.

Opis prírody je v tomto prípade najlepším prípadom, pretože prírodné úkazy poskytujú množstvo krásy a aj možností ju slovne opísať.

Nebojme sa prirovnať nejaký prírodný úkaz niečomu typickému len pre ľudskú spoločnosť, pôsobí to zaujímavo. Vytvárame personifikáciu. Napríklad vtáčí spev ako koncert, skalnaté bralá ako strážcovia, hviezdy ako svetlá v tmavej sále.

Všímajme si farby a ich rôznorodosť. Dodáme tým celému textu výtvarný ráz. Každú farbu môžeme k niečomu prirovnať alebo bližšie vyjadriť jej odtieň. Červená ako krv, ako jahody ako muchotrávka… zelená ako tráva jarná či ako borovicový les, žltá ako citróny alebo ako kanárik. Poprípade môžeme aj jednotlivým farbám dať nejaký prívlastok aby si ich vedel čitateľ lepšie priblížiť. Chladná modrá, hrejúca oranžová, snehová biela, pieskovo hnedá, smutno sivá, sladká ružová, malinovo červená.

Otvorme svoje srdce a vyjadrime emócie, ktoré v nás daný opisovaný objekt vyvoláva. Však pocity môžu byť neskutočne rôznorodé, príjemné a nepríjemné ale aj zmiešané. Chladné ráno, veselé slnečné ráno, smutný stiesňujúci podvečer, hrozivá zima, noc vyvolávajúca strach, či romantická noc s oblohou posiatou hviezdami.

Nezabudnúť na zvuky. Predstava nejakého zvuku vyvolá v čitateľovi pocity akoby tam bol on sám. Poskytnime mu ten zážitok. Bubnujúci dážď, zurčiaci potok, krákajúce vrany, ruch mesta, ale aj také mrazivé ticho zimného lesa mu určite pripomenie známe pocity. Ak máte básnické črevo, skúste vytvoriť vlastnú zvukomaľbu.

Umelecký opis je náročný na nápady. Nie vždy sa nám darí. Skúsme preto najprv napísať na papier všetko čo nás napadne, všetko čo sa opisovaného objektu týka a až potom to môžeme využiť už s použitím viet a vytvoriť ucelenú konštrukciu.

Umelecký opis – vzor:

Umelecký opis jari

Po zimných mesiacoch, ktoré sa zdalo, že trvali tak dlho, opäť cítiť vo vzduchu závan jari. Príjemná vôňa ešte len tak nenápadná, no zvestuje nám, že príroda pomaličky ožíva. To jarné slniečko odklialo všetko živé a za chvíľu sa nestačíme čudovať, ako všetko okolo nás sa raduje z nového začiatku. Orchester vtáčích hláskov nás poteší. Tráva, stromy sa jasnou zeleňou svoju radosť prejavia. Lúky svoj koberec zelený ozdobili drobným kvietím a včielkam začína veľká medová oslava. Lastovičky sú opäť doma a svoje obydlie si stavajú, bo na svet prídu mláďatá. A v potoku už vidíme kačičku ako svoje deti vyviedla z hniezda a ukazuje im tento svet. Aj ľuďom na tvári sa viac úsmev zjavuje. Čas znovuzrodenia im v srdci radosť prináša. Z čoho však na chvíľu onemieme je pohľad na čerešne, mladuchy nevinné, na pár dní si obliekli biely šat. Milý milú nežne pod tými konármi nežne pobozká, kým lupienky neopadajú ako ľahké snehové vločky.

Umelecký opis leta

Kvety sa už v plody zmenili, slniečko ich zafarbí. Teplý večer nás na prechádzku láka. Tak jasná a pritom krátka noc. Vo vysokej tráve svrčky majú koncert a svätojánske mušky  kde tu malým svetielkom dajú o sebe vedieť. A hneď včas ráno nás slniečko lúčmi pohladí, však tieto dni je tak štedré k nám. Len hrej slniečko zlaté, hrej. No potom prídu mračná sivé, ktoré meniac sa v dážď padnú na krajinu a boh hromu dá najavo svoj hnev.

Umelecký opis jesene

Slniečko naše je už trochu skúpejšie, noc dňu uberá čas a a my sledujeme módnu prehliadku stromov. Chvália sa svojím šatom farebným v súťaži o listy najrôznorodejšie zafarbené. Červeň, mahagón, meď, bronz ba i zlato. Lastovičky posadali na drôty, to posledná ich porada pred odchodom. Tak teda dovidenia moje krásne, pozdravte kraje ďaleké a na jar sa stretneme zas. A už asi stromy skončili so svojou chválou, už šaty vyzliekajú. Vidíme ako vetrík unáša lístok krásne maľovaný, už opustil svoj domov.

Umelecký opis zimy

Kráčajúc krajinou nemôžeme prehliadnuť, že zima prevzala svoju vládu nad prírodou. Zima, tá pani možno krutá, no spravodlivá. Však to ona dopraje zemi po úrodnej jeseni odpočinok. Dotkla sa jej rukami, čo menia vodu v ľad, mrazom ju uložila k spánku a prikryla perinou so snehu ľahkou ako páperie. Stromy, oblečené majú šaty z cukru, biela farba bude teraz v móde. Nepočuť ani vtáčka zaštebotať ani muší bzukot. Ticho! Rozkázala zimná vládkyňa. Zem musí teraz chvíľu spať. Bo keď odovzdám znova vládu jari, rozkáže ona slnku svietiť, tráve rásť a do prírody sa vráti život.

Ohodnoť túto stránku