Neohybné slovné druhy

Neohybné slovné druhy sú slová, ktoré sa nedajú ohýbať, existujú len v jednom tvare.

neohybné slovné druhy:
Príslovky
Predložky
Spojky
Častice
Citoslovcia

Príslovky
- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie prísloviek:
a.) miesta – vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa (ďaleko, zdola, dokola …)
b.) času – vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva (večer, zajtra, už …)
c.) spôsobu – vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva (potme, teplo, nasilu …)
d.) príčiny – vyjadrujú, prečo sa dej slovesa uskutočňuje (nato, preto, zato …)
Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

Predložky
- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie predložiek:
l. podľa pôvodu:
a.) prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom ani nepochádzajú z iného slovného druhu
(cez, k, v …)
b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu
(okolo, vďaka, dolu …)
ll. podľa zloženia:
a.) jednoduché – jedna predložka (z, okolo, medzi …)
b.) zložené – z viacerých predložiek (popod, spoza, namiesto …)
 
Spojky
- neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová alebo vety. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie spojok:
a.) priraďovacie – spájajú slová alebo vety, ktoré sú si rovnocenné
- zlučovacie – a, i, aj, ani, ako i, ako ani …
- stupňovacie – ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj …
- odporovacie – ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu …
- vylučovacie – alebo, buď, či, alebo – alebo, buď – buď …
Pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ako – v prirovnaní
nepíšeme čiarku. Ak majú spojky a, i, iný význam ako zlučovací, čiarka sa môže písať, ale nemusí. Pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu a teda, a jednako, a predsa, a tým … čiarku píšeme. Ak sa opakuje spojka, čiarku píšeme (alebo – alebo, buď – alebo)
b.) podraďovacie – spájajú nadradenú – hlavnú a podradenú – vedľajšiu vetu
- podmetové – (že, čo …) Neutečie, čo sa vlečie.
- prísudkové – (čo, ako …) Už nie taká, ako bývala.
- predmetové – (že, aby, či, ako …) Povedz, či prídeš.
- prívlastkové – (ako, že, či …) Neodpovedal na otázku, či príde.
- príslovkové – (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby …) Zaplatil, keď odchádzal.

Častice
- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú  osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Nemajú gramatické kategórie.
rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:
a.) uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju
- pripájacie – i, ale, a, veru, no … – alebo pobádajú k výpovedi
- pobádacie – však, ale, potom, nech, bodaj, nuž …
b.) vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú – vytyčujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Tie častice, ktoré hodnotia povedané alebo bližšie vysvetľujú povedané sa oddeľujú od vety čiarkou.

Citoslovcia
- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky. Nemá gramatické kategórie.
rozdelenie citosloviec:
l. podľa typu:
a.) vlastné: vyjadrujú cit – ach, joj, ó, jejéj …
vyjadrujú vôľu – heš, haló, ahoj, čau, nazdar …
b.) zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk – buch, pich, crrŕ, hav – hav …
ll. rozdelenie podľa pôvodu:
a.) prvotné – nie sú a neboli iným slovným druhom (ach, heš, kikirikí …)
b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc, varuj …)