Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre

Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre

Lyrizovaná próza – sa vyčlenila v 30. rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. Padajú ľudské hodnoty: česť, svedomie, láska, pravda, spravodlivosť. Lyrizovaná próza sa ich snaží upevňovať, vracať ich. Tvorba sa sústreďovala na dedinu a dedinského človeka žijúceho v spojení s prírodou – jednota prírody a človeka. Orientuje sa na priateľstvo, lásku, prírodu, domov a životné hodnoty človeka. Lyrický tvarovaná próza sa v značnej miere prejavovala v tvorbe prozaikov, ktorí nadväzovali na medzivojnový realizmus. Vnášali do svojej tvorby sny a predstavy. Zaoberali sa aj sociálnymi témami, hlavne z dedinského prostredia, no dôraz sa kládol na psychologické námety. Časté je vnímanie sveta z pohľadu ženy alebo dieťaťa.

Znaky: zmierňuje sa priepasť medzi snom a skutočnosťou, návrat k dedine a prírode, obhajoba slobody, pravdy, spravodlivosti. Niektoré prvky sú podobné rozprávkam: dobro víťazí nad zlom, číselná symbolika 3,7,12, mystika, motív zvierat a prírodných javov…
Naturizmus vychádzal z lyricky tvarovanej prózy, je esteticky najvýznamnejší reprezentant lyrizačných tendencií v slovenskej literatúre. Dominantou je rozprávkovo-mýtický epický princíp. Autori sa utiekajú do prostredia dediny, zobrazujú duševný svet obyčajného človeka.

Predstaviteľmi sú Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov, Margita Figuli.

Dobroslav Chrobák

Narodil sa v Hybe na Liptove. Bol elektrotechnický inžinier, prednášal na vysokej škole, pracoval v Československom rozhlase v Bratislave.

Diela: novela Kamarát Jašek, novela Návrat Ondreja Baláža, novela Drak sa vracia

Drak sa vracia
Myšlienka: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“.
Dej: Drak je chlapec Martin, ktorého našiel hrnčiar a vychoval ho. Hrnčiara našli mŕtveho v jame a drak prichádza do dediny. Obviňujú ho z nešťastia. V poňatí dediny je stelesnením zla a nešťastia, pretože v danom čase prišli suchá a požiare. Zaľúbila sa do neho Eva, ktorá čakala s ním dieťa. No dedina chcela Draka zabiť, preto odchádza. Eva sa vydala za Šimona. Drak sa túži vrátiť domov a získať dôveru ľudí, vykonať dobrý skutok. Keď horel les, Martin tam išiel (spolu s ním šiel aj Šimon) a zachránil dobytok dediny. Tým získal stratenú dôveru, keď v nasadení života zabraňuje nešťastiu. Dedina ho prijala.

Znaky lyrizovanej prózy: tajomnosť okolo hlavnej postavy, psychologické myšlienkové pochody, končí sa harmonicky, rozprávkovo, dobro víťazí nad zlom, motív ohňa.

Margita Figuli

Narodila sa vo Vyšnom Kubíne, pracovala ako úradníčka v banke, písala do časopisov: Elán, Slovenské pohľady a Živena.

Diela: novelaTri gaštanové kone, román Babylon, autobiografický román Mladosť

Tri gaštanové kone
Láska Magdalény a Petra. Magdaléna dcéra krčmára, Peter sirota, chudobný tulák. Požiadal ju o ruku, matka to odmietla, chcela ju vydať za bohatého Jána Zápotockého, pašeráka koní. Jano požiadal Magdalénu o ruku, je nešťastná, miluje Petra, chce odísť z dediny, ale jej otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tú noc sa Magdaléna s Petrom dohodli, že bude svadbu odkladať, pokiaľ si nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. Jano to počul, napadol Petra, ktorý ho premohol, ušiel. Jano znásilnil Magdu, že takto si ho bude musieť zobrať. Peter stavia dom, trvá to rok. Dozvedel sa, že je Magda vydatá, išiel ju pozrieť a videl ako sa ku nej správa Jano, neľudsky ako k zvieraťu. Viedla koňa, Jano ho bil a kôň privalil Magdu. Ochorela, ale zázrakom sa z toho dostala. Jano týral koňa rozzúrený ho zadlávil. Nakoniec Peter odchádza s Magdou do nového domu.

Znaky lyrizovanej prózy: prostredie dediny, mystika svätojánskej noci, číslo 3, motív koňa, príroda sa obrátila proti zlu, dobro víťazí.

Ľudo Ondrejov

Narodil sa v Juhoslávii, pracoval ako redaktor, pôsobil aj v Matici slovenskej.

Diela: Zbojnícka Mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy, Africký zápisník, Príbehy v divočine

Zbojnícka mladosť

Hlavnou postavou je Jerguš Lapin, dieťa prírody, predstavuje čistotu detskej duše. Dielo je blízke detskému čitateľovi. Autor zobrazuje pocity chlapca, ktorý sa pri dospievaní a pozorovaní sveta nadobúda nové zážitky. Jerguš je ten, čo rozumie prírode a zvieratám, no ľudská pretvárka, faloš a nespravodlivosť je mu cudzia.

František Švantner

Jeho tvorba je vyvrcholením slovenského naturizmu. Pracoval ako učiteľ.

Diela: novela Malka, román Nevesta hôl

Nevesta hôl

Hlavná postava Zuna je tajomná, záhadná, ustavične sa mení, niekedy aj na zviera. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky. Rozumie horám, stromom, kvetom i zvieratám. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý sa do nej zaľúbi. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť. Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zahatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou. Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná (v nich zahynul aj jeho kôň Eguš), prepustia zo služby. V závere románu Zuna zmizne – vychovali je vrchy, hole a napokon si ju aj vzali, pretože i hole majú svoje nevesty.

Znaky lyrizovanej prózy: prostredie dediny, mystika deja, tajomné postavy, sila prírody, sen splýva so skutočnosťou…

Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre
Ohodnoť túto stránku