Dedinská tematika v slovenskej realistickej literatúre

Dedinská tematika v slovenskej realistickej literatúre

 Umelecká tvorba bola úzko spätá s hospodárskym a spoločensko-kultúrnym životom Slovákov. Po ráskúsko-maďarskom vyrovnaní došlo k stupňovaniu národného a sociálneho útlaku, dôsledkom toho na Slovensku bol úpadok malých gazdovstiev, vzrast bezzemkov, masové vysťahovalectvo, živelné nepokoje, útlm kultúrneho a literárneho života. Boli zatvorené 3 slovenské gymnáziá (neboli tu stredné ani vysoké školy), bola zatvorená Matica slovenská, politický život na Slovensku nemal program, ktorý by riešil aktuálne problémy národa, SNS vyhlásila politickú pasivitu.

Spisovatelia sa snažia o verné zobrazenie skutočnosti, tvoria diela zo súčasnosti, hlavnou témou sa stáva slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život. Dedina a život v nej sa stáva hlavným objektom spisovateľov.

Až v realizme ( Tajovský, Kukučín, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny. Sociálna tematika prevláda pred národnou. Časté je delenie dediny na chudobných a bohatých.

Martin Kukučín – vlastným menom Matej Bencúr, vyrastal v rodine oravského sedliaka a od detstva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka, študoval medicínu, po skončení vysokej školy odchádza na ostrov Brač (do Dalmácie), r. 1907 odišiel do južnej Ameriky, v zámorí prežil ako lekár obdobie 1. sv. vojny medzi chorvátskymi vysťahovalcami, patrí medzi významných predstaviteľov slovenskej realistickej literatúry. Kukučín bol veľkým realistickým umelcom, ktorý opisoval prevažne dedinských ľudí, ich drobné problémy, ale aj vnútorný svet, ich radosti a starosti.

Diela: humorne ladené poviedky Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou, Mladé letá, Vianočné oblátky, Pred skúškou, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dni hnevu, Mišo

Novela Neprebudený

Romány Dom v stráni, Mať volá

Rysavá jalovica – vykresľuje život dvoch susedov, krpčiara Adama Krta z Adamoviec a jeho kmotra Adama Trnku. Adam Krt sa vybral na jarmok predať kapce a kúpiť kravu. Od suseda Trnku kúpil rysavú jalovicu a kúpu šli zapiť do krčmy, jalovicu priviazali pred krčmou. Trnkova žena, keď ich videla, nahnevaná šla domov a zobrala jalovicu. Pri hľadaní jalovice sa pohnevali a šli svojou cestou. Opitý Adam cestou zažíva vidiny, pes sa premení na mátohu, nevie nájsť svoj dom, čo autor opisuje veľmi humorne. Ráno si spytuje svedomie a ide hľadať jalovicu, no potom sa nevracia, žena Eva má o neho strach. Jalovicu suseda medzičasom doniesla. Adam sa vráti až pred Štedrým dňom a prinesie zarobené peniaze. Eva je šťastná, že sa jej muž našiel. Adam sľúbi, že už nikdy nezoberie pálenku do úst.

Novela Neprebudený – tragický príbeh prostoduchého dedinského chlapca Ondráša Machuľu, husiara. Krásavica dediny Zuzka Bežanovie mu z roztopaše povie, že si ho vezme za muža. Ondráš jej uverí. Koná sa svadba Zuzky s Janom Dúbravovie, Ondráš sa tiež chystá na svadbu mysliac si, že ženíchom je on. Preto ho tetka zatvorí do komory. Keď sa vyslobodí, je už po obrade. Medzitým začne horieť šopa. Ondráš chce zachrániť husi a sám tragicky končí svoj život pod horiacimi trámami.

Božena Slančíkova-Timrava – narodila sa v rodine evanjelického farára, v novohradskej dedinke. Preto poznala dedinský život a vzťahy medzi ľuďmi. Patrí k popredným predstaviteľom kritického realizmu, vykresľovala veľmi komplikované psychické stavy svojich hrdinov. Dedinskú tematiku spracovala v prózach Ťapákovci, Na jednom dvore, Márnosť všetko a iné – nastoľuje v nich problematiku novohradskej dediny, obraz zmien patriarchálneho spôsobu života a odraz vo vedomí ľudí.

Ťapákovcimedzi najkritickejšie poviedky našej literatúry patria Ťapákovci, kde pranieruje zaostalosť dediny. Ťapákovci žijú patriarchálnym životom. V jednom dome sa ich tlačí 16 – sú nedružní, málovravní, novoty ich nezajímajú, držia sa kŕčovite toho, čo im zanechali predkovia. Z Ťapákovskej rodiny sa vymyká postava Iľa – zvaná kráľovná. Iľa vnáša do rodiny nepokoj a konflikt práve pre pozitívne zmeny v živote. Napokon presvedčí muža a odchádzajú bývať do nového domu. Súčasťou rodiny je aj Anča – zmija, ktorá je starou dievkou, je zlá, zádrapčivá, v skutočnosti nešťastná, túži po láske, ktorú pre svoju povahu nedosiahne.

Diela s vojnovou tematikou: Skon Paľa Ročku, Hrdinovia

Autobiografické diela, kde zachytáva vlastnú skúsenosť: Všetko za národ, Skúsenosť

Jozef Gregor Tajovský – narodil sa v Tajove, bol najstarší z desiatich detí, vyrastal u svojho starého otca Štefana Grešku. Tajovský si od neho odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie prostého dedinského človeka, čo sa prejavilo v jeho prózach. Zobrazoval chudobných ľudí, ktorí živoria, a predsa sú charakterní. Tajovský sa stáva kritikom spoločnosti, kritizuje odnárodňovanie a slovenskú pasivitu. Venoval sa kultúrnemu a spoločenskému životu, pracoval v študentskom spolku Detvan.

Zbierka čŕt a poviedok z dedinského prostredia Omrvinky, Z dediny

Príbehy z detstva, o starom otcovi: Do konca, Prvé hodinky, Žliebky, kde často spomína obdivuhodnú pracovitosť svojich starých rodičov.

Krátke kritické prózy Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Na chlieb…

Divadelné hry: Statky zmätky, Ženský zákon

Maco Mlieč je zobrazená postava jednoduchého človeka s ľudskými vlastnosťami, ktoré sú v rozpore s jeho odpudzujúcim zovňajškom. Maco Mlieč už od malička slúži za krajec chleba, pár kusov odevu a trochu tabaku u chamtivého gazdu.

Apoliena je slúžka, ktorá ohluchla, lebo ju otec v opilosti bíjal. Učni ju častujú posmeškami, no napokon sa u nich prejaví súcit a pochopenie.

V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien.

Horký chlieb – chudobná vdova Mara sama živiť svoje deti. Jej muža privalilo v hore. Je zima, čas fašiangov a Mara, aby si privyrobila išla na noc strážiť deti pánov, kým oni sa budú zabávať. No počas noci má strach o svoje deti, a tak celú noc behá od pánov pozrieť na deti svoje. V tú noc prechladne a začne chorľavieť.

Mamka Pôstková – príbeh obetavej, poctivej a pracovitej ženy, ktorá mala neľahký osud. Muž celý život pil a bol lenivý. Potom žije so svojim synom a nevestou, no syn sa podal na otca. Mamka Pôstková ťažko pracuje (pečie chlieb, pracuje na poli), aby pomohla synovi, neveste a vnúčatám. Nakoniec ju syn z domu vyhodí, a tak ostáva na starosť sama, v malej komôrke.

Dedinská tematika v slovenskej realistickej literatúre
Ohodnoť túto stránku